Doteraz sa v súvislosti s vojakmi a policajtmi hovorilo najmä o zvyšovaní minimálneho počtu odslúžených rokov potrebných na poberanie výsluhového dôchodku či odchodného. Nedávno však už premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) a minister práce Jozef Mihál (SaS) avizovali, že do budúcnosti sú za úplné zjednotenie systému, čím by vojaci aj policajti o výsluhové dôchodky úplne prišli.
Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) na začiatok navrhuje škrty, ktoré by pocítili ozbrojené zložky už od budúceho roka, a to bez obmedzení. „Žiadame, aby sa navrhované zmeny týkali nie novoprijatých príslušníkov, ale novopriznaných dávok,“ uvádza vo svojich pripomienkach k novele o sociálnom zabezpečení. Navrhuje aj viac ako polovičné zníženie odchodného či zákaz pracovať pre poberateľov výsluhového dôchodku. Zaviesť chce tiež minimálny vek 50 rokov pre nárok na výsluhový dôchodok, ktorý dnes môžu dostať príslušníci silových rezortov po pätnástich rokoch.
Ministerstvo obrany považuje úplné rušenie výhod za nereálne. „Ľudia, ktorí vstupujú do armády, si musia byť vedomí, že za také riziko budú adekvátne odmenení. Zároveň štát týchto ľudí na zabezpečenie ochrany všetkých občanov jednoducho potrebuje a musí ich nejako motivovať,“ tvrdí minister obrany Ľubomír Galko (SaS).
Galko preto zatiaľ presadzuje svoju miernejšiu úpravu škrtov výhod. Teda aby mali vojaci a policajti nárok na výsluhových dôchodok až po dvadsiatich rokoch služby, na odchodné, navyše znížené, by mali mať nárok až po desiatich rokoch v službe namiesto piatich. Po opakovanom vstupe do ozbrojených síl sa navyše podľa Galka budú odslúžené roky počítať odznova. Galko zatiaľ trvá na tom, že zmeny sa majú týkať až tých, ktorí do služby vstúpia po platnosti zákona.
O tom, koho škrty naozaj zasiahnu, sa bude ešte rokovať. „Ministerstvo financií bude rokovať s tvorcom dokumentu o našich pripomienkach,“ reagovala Patrícia Malecová Šepitková z rezortu financií na otázku, či snahou o škrtanie výhod už slúžiacim vojakom a policajtom nejde o porušenie záväzku voči voličom.
K zásadnejším zásahom sa prikláňa aj ministerstvo práce. „Som zástancom toho, aby silové zložky nemali osobitný sociálny systém. Ich príslušníkov zvýhodniť síce treba, ale inak,“ povedal minister práce Jozef Mihál (SaS). V minulosti navrhoval, aby štát ako kompenzáciu vojakom i policajtom prispieval do tretieho dôchodkového piliera či na nadštandardné úrazové poistenie.
Rovnaký názor ako minister má aj premiérka Radičová, ktorá uviedla, že „o úplnom zrovnoprávnení premýšľa“. Podobné zmeny v súčasnosti zavádza aj Maďarsko, ako premiérka uviedla, o problematike sa preto rozprávala aj s maďarským kolegom Viktorom Orbánom.
Poslanci sú zatiaľ opatrnejší. „Uvedomujem si rôzne tlaky na zmenu systému, no treba o nej diskutovať. Som totiž presvedčený, že vojaci majú ťažké povolanie, ktoré si vyžaduje primeranú motiváciu a vlastnosti na jeho vykonávanie. Zaslúžia si teda aj osobitné zabezpečenie, čo by zmena mala rešpektovať,“ myslí si bývalý minister obrany a predseda brannobezpečnostného výboru Martin Fedor (SDKÚ).
Podobný názor má aj ďalší člen výboru Martin Fronc (KDH). „Pokiaľ má ísť o dlhodobú víziu, dá sa o tom diskutovať, hoci úplné zrušenie výhod by asi nebolo celkom správne riešenie,“ hovorí. Ako však dodáva, súčasné podmienky sociálnych dávok príslušníkov silových rezortov považuje za príliš štedré. „K zmene by mohlo dôjsť v kategorizácii sociálnych výhod,“ tvrdí.
Proti rušeniu výhod vystúpili aj opoziční exministri obrany a vnútra. Zatiaľ čo Jaroslav Baška (Smer) označil podobnú víziu za ohrozenie bezpečnosti, Robert Kaliňák (Smer) ho považuje za prejav neodbornosti. „Je to jeden zo základných motivačných faktorov, ktorý má svoju históriu. Len vďaka nemu sa nám podarilo zvrátiť trend robenia náborov na súčasný stav, keď môže dochádzať k výberu zo záujemcov o toto povolanie,“ tvrdí Kaliňák. Ako dodáva, nepozná žiadny argument, ktorý by tieto kroky vysvetľoval. „Systém je samonosný. Policajti majú vyššie dôchodky preto, lebo platia vyššie odvody,“ zdôrazňuje.
Prezident Zväzu vojakov Michal Bohunický označil podobné návrhy za scestné. „Súčasný systém je funkčný vyše dvesto rokov a takéto snahy demoralizujú príslušníkov ozbrojených síl aj ďalších obyvateľov. Suverenitu štátu a poriadok v ňom predsa môžu zabezpečiť iba vojaci a policajti,“ hovorí.
Ministerstvo financií sa pri argumentácii potreby rušenia výhod odvoláva na štátny rozpočet. Príslušníci silových rezortov totiž namiesto Sociálnej poisťovne odvádzajú dávky na osobitné účty, ktorých stav hodnotí ako neudržateľný. Ministerstvo obrany bude svoj účet len v tomto roku dotovať sumou 95,5 milióna eur. Naopak, účet policajtov, ktorý spadá pod ministerstvo vnútra, je vo vyše 18,5-miliónovom pluse.
Prvý zásah do výsluhových penzií už koalícia urobila. Od tohto roku sa dôchodky vojakov budú valorizovať rovnakým spôsobom ako policajtom, a teda o polovicu inflácie plus polovicu rastu priemernej mzdy na Slovensku. To skreše ich valorizáciu približne o polovicu.