Napríklad priemerná teplota vzduchu sa v predchádzajúcich 30-ročných obdobiach menila počas jednotlivých mesiacov maximálne o dve desatiny stupňa. „Teraz boli v januári a v máji kladné odchýlky až plus 1,3 stupňa Celzia. Takýto posun, odkedy sa uskutočňujú meteorologické merania, nikdy nenastal,“ povedal Faško.
Nárast teploty vzduchu má pritom vplyv aj na zrážkovú činnosť, pretože teplota vzduchu so zrážkami súvisí, upozorňuje klimatológ. V zimných mesiacoch sa to prejavilo tak, že v januári nastal výrazný pokles snehovej pokrývky, pretože namiesto sneženia pre vyššie teploty pršalo. „Bral by som to vážne a nepozeral sa na to ako na udalosť, ktorá sa nebude opakovať,“ povedal Faško.
Obdobie posledných 10 rokov ukázalo, čo nás čaká v najbližších desaťročiach. V zime už nebude mrznúť tak ako v minulosti. „V poslednom období sme nezaznamenali teplotu nižšiu ako mínus 30 stupňov Celzia, čo v minulosti bolo úplne bežné,“ vysvetlil Faško. Teraz sa vyskytujú skôr mrazivé obdobia, ktoré sa v krátkom období striedajú s výraznými otepleniami. Teplota tak v priebehu pár dní stúpne s mínus 20 stupňov na plus 15 stupňov.
Zmeny nastanú aj v lete, kedy bežné obdobia s teplotou vzduchu od 25 do 30 stupňov budú striedané s obdobiami s teplotou nad 35 stupňov. „A napríklad v noci v tých najexponovanejších regiónoch, kam patrí aj Bratislava, nebude teplota klesať pod 20 stupňov Celzia,“ vysvetlil Faško.
Zmena klímy súvisí najmä s aktivitami človeka, ktorá prebiehala najmä v 20. storočí a na začiatku 21. storočia. „Tieto ľudské aktivity spôsobili zmeny v klimatickom systéme, ktoré sa teraz začínajú prejavovať takýmto negatívnym spôsobom,“ povedal Faško.