Minister práce Jozef Mihál (SaS) vyšiel v ústrety požiadavkám firiem a navrhuje zrušiť takzvané minimálne mzdové tarify.
Tie dnes pracovníkom zaručujú určité platové minimum, pod ktoré zamestnávateľ pri vybranom druhu práce nesmie ísť. Ak by Mihálov návrh prešiel, mohlo by sa stať, že aj za vysoko kvalifikovanú prácu dostane zamestnanec len minimálnu mzdu.
O Zákonníku bude v pondelok rokovať tripartita, má ísť o posledné stretnutie sociálnych partnerov pred tým, čo novelu dostane na stôl vláda.
Zrušiť paragraf 120, ktorý hovoril o minimálnych mzdových nárokoch zamestnancov podľa zložitosti, zodpovednosti a obťažnosti práce, žiadal v pripomienkovom konaní zrušiť aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). Argumentoval tým, že obmedzuje mzdovú flexibilitu a tvorbu nových pracovných miest.
„Pre ľudí by to znamenalo ešte výraznejšie zhoršenie už beztak zlej situácie v odmeňovaní,“ zdôrazňuje Stanislav Tarnovský, riaditeľ úseku kolektívneho vyjednávania Odborového zväzu KOVO. Pripomína, že v podnikoch, kde nefungujú odborové organizácie a kolektívne vyjednávanie, sú minimálne mzdové nároky pre zamestnanca jedinou poistkou, aby ho zamestnávateľ nemohol doslova vydierať. „Táto zmena v Zákonníku počet poberateľov iba minimálnej mzdy určite znásobí. Neobáva sa azda vláda, že sa následne nenaplnia predpoklady zvýšených výberov daní a odvodov, s ktorými počíta veľká daňová a odvodová reforma?“ pýta sa Tarnovský.
Ministerstvo práce tvrdí, že ide o „výsledok konštruktívneho rokovania s rezortom financií“. Pripúšťa, že definitívne rozhodnutie padne počas diskusie so sociálnymi partnermi alebo počas schvaľovania pracovného kódexu v Národnej rade.
Zamestnávatelia, ktorí volajú po úplnom zrušení minimálnej mzdy, sú zmenou nadšení a problém s ňou zatiaľ nemajú ani koaliční poslanci. „Dlhodobo sme upozorňovali, že na Slovensku v skutočnosti nemáme iba jedinú, ale až šesť rôznych minimálnych miezd. Vítame zrušenie paragrafu, ktorý bol vážnou prekážkou zamestnanosti,“ tvrdí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
„Ustanovenie je stále veľkou administratívnou záťažou pre podnikanie, neplní svoju funkciu a poskytuje len priestor na zbytočné spory a obrovské časové straty. Jediný jeho význam pre zamestnanosť je v udržaní počtu kontrolórov na inšpektorátoch práce. Sme radi, že sa konečne zruší,“ myslí si aj výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Branislav Masár.
S vypustením paragrafu súhlasí aj šéf sociálneho výboru parlamentu Július Brocka (KDH). „Je to jeden z návrhov, ktorý zákonník spružní. Ak zostane aj v konečnom znení novely, v parlamente nebudem mať zábrany podporiť ho,“ tvrdí Brocka. Podľa neho by novinka znížila zamestnávateľom mzdové náklady a najmä v chudobnejších regiónoch by ich podnietila vytvárať ďalšie pracovné miesta. „Súčasný stav, keď sa zároveň vzmáha ekonomika aj rastie nezamestnanosť, nie je predsa normálny,“ mieni Brocka, ktorý verí, že nové pracovné „desatoro“ v tomto smere prinesie priaznivý zlom.
Brocka si myslí, že predovšetkým zamestnanec sa musí rozhodnúť, či vezme prácu za daných podmienok, alebo si povie, že sa „nenechá vydierať“.
Dnešné minimálne mzdové nároky odstupňované od 1 do 6 približne kopírujú dosiahnuté vzdelanie pracovníka, t. j. prvý zodpovedá základnému, druhý výučnému listu, tretí ukončenej strednej škole s maturitou, štvrtý patrí absolventovi bakalárskeho štúdia, piaty magistrovi či inžinierovi a šiesty zohľadňuje ďalšie vyššie typy kvalifikácie.
Každému stupňu prináleží mzdový koeficient, ktorým sa násobí minimálna hodinová aj mesačná mzda za prácu, garantovaná zákonom. Od 1. januára tohto roku je podľa príslušného nariadenia vlády najnižšia hodinová sadzba pre zamestnanca stanovená na 1,822 eura a najnižšia mesačná sadzba na 317 eur.