Tlačová tajomníčka Štatistického úradu Slovenskej republiky Eva Kelemenová v tom nevidí problém. „Je tam možnosť ,bez vyznania‘ a to je predsa to isté,“ tvrdí. Slovné spojenie „bez vyznania“ je podľa nej navyše pre ľudí zrozumiteľnejšie ako „ateista“.
Ateisti však pripomínajú, že slová „bez vyznania“ nevyjadrujú presne ich svetonázor. „Mala by tam byť tá možnosť,“ myslí si Jozef Horváth zo združenia svetských humanistov Spoločnosti Prometheus, ktorý sa považuje za ateistu. „Lebo nejaké vyznanie máme aj my, len nie náboženské. Písali sme aj na Štatistický úrad, ale jeho stanovisko je čudné,“ vraví Horváth.
Aj sociológ Miroslav Tížik sa domnieva, že ateista je človek, ktorý má vyznanie, ale iného charakteru. Podľa neho by sa možno formuláre mali pýtať na svetonázor, nie na vierovyznanie. Ateizmus totiž nemá s náboženským vyznaním nič spoločné, vypovedá však o svetonázore človeka. „Otázka totiž vychádza z 19. storočia a sleduje náboženské vyznanie,“ hovorí Tížik.
Ateisti sú takto dotlačení k tomu, aby napísali, že sú bez vyznania, alebo môžu v kolónke iné napísať „ateista“.
Človek, ktorý sa nehlási k niektorej z registrovaných cirkví, však môže, ale aj nemusí byť ateista, teda neveriaci v Boha. Ateisti sa tiež chceli dať zaregistrovať, aby získali voči veriacim rovnocenné postavenie, ale ani to by nedávalo odpoveď na otázku, koľko je u nás ateistov, keďže by sa k nim nemuseli všetci prihlásiť.
Z možností, ktoré sa v sčítacom hárku uvádzajú, sa možno prihlásiť k niektorej zo šestnástich cirkví, okrem najrozšírenejších sú medzi nimi napríklad aj Kresťanské zbory, Bratská jednota baptistov, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Cirkev bratská, Novoapoštolská cirkev, Bahájske spoločenstvo či Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.