SaS: Neprispejeme na vysoké penzie v iných štátoch. Euroval II odmieta

Koaličná SaS nepodporí účasť Slovenska na tzv. eurovale II, informoval o tom na tlačovej konferencii šéf strany a predseda parlamentu Richard Sulík. "Sme jediná parlamentná strana, ktorá sa rozhodla nepodľahnúť falošnej solidárnosti," vyhlásil.

20.04.2011 11:10 , aktualizované: 12:50
Richard Sulík Foto:
Šéf SaS Richard Sulík
debata (61)

Sulík svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že jeho strana odmieta hájiť záujmy bánk, ktoré roky zarábali na požičiavaní nezodpovedným politikom. „Naši občania nebudú prispievať na vysoké dôchodky v iných krajinách, v ktorých sa peniaze rozhadzujú,“ dodal Sulík. „Za odmietnutie účasti na eurovale nebudeme síce za "fešákov“, ale peniaze našich daňovníkov sú dôležitejšie," zdôraznil.

Podľa Sulíka ide o jednomyseľné rozhodnutie Republikovej rady SaS a tiež jednomyseľné rozhodnutie poslaneckého klubu SaS. Predseda strany je pripravený aj na to, že v prípade, že by účasť Slovenska v eurovale II napokon parlamentom skutočne neprešla, zniesla by sa na Slovensko kritika z Bruselu. „Bruselskí politici nebudú nadšení, s tým ale musíme žiť. Toto je pre nás principiálna otázka. Za 600 mil. eur nech sa na mňa pozerajú škaredo,“ dodal Sulík. Slovensko by totiž podľa dohodnutých podmienok malo za prvých päť rokov fungovania nového eurovalu prispieť sumou 660 miliónov eur.

Euroval bráni ozdraveniu ekonomík, tvrdí Kollár

Dôvodov, pre ktoré sa strana rozhodla účasť Slovenska v stabilizačnom mechanizme nepodporiť, je podľa šéfa poslaneckého klubu SaS Jozefa Kollára viac. Predovšetkým však strana nemá záujem týmto spôsobom ďalej podporovať nezodpovedné správanie niektorých európskych štátov. Problémom je však aj výška prípadného slovenského príspevku, ktorá sa môže vyšplhať až na takmer pätinu súčasnej úrovne dlhu krajiny. „Euroval v skutočnosti bráni ozdraveniu ekonomík predlžených krajín,“ dodal Kollár.

Alternatívou k stabilizačnému mechanizmu je pritom podľa Sulíka to, aby krajina, ktorá nie je schopná splácať svoje dlhy, jednoducho vyhlásila bankrot. Ak chcú však ostatné členské krajiny eurozóny prispievať na dlhom zdecimované ekonomiky, SaS im v tom brániť nechce. Zmenu lisabonskej zmluvy tak, aby bol vôbec vznik tohto mechanizmu možný, preto v parlamente poslanci strany podporia. „Keď chce zvyšných 16 krajín eurozóny kolektívne skočiť do studne, prečo by sme im v tom mali brániť?“ konštatoval Sulík.

Počiatek: Potrebujeme informácie, nie Miklošove polopravdy

Predseda SaS tvrdí, že o postoji strany už informoval aj premiérku Ivetu Radičovú aj ministra financií Ivana Mikloša. Ich hovorcovia však zatiaľ na vyhlásenie SaS nereagovali. Podľa exministra financií a poslanca opozičného Smeru Jána Počiatka však takýto postoj SaS zásadným spôsobom komplikuje postoj vláde k inštrumentu, ktorý je veľmi dôležitým nástrojom z pohľadu Bruselu. Či opozičný Smer účasť Slovenska v mechanizme podporí, je však zatiaľ podľa neho otázne. „My ešte potrebujeme viac informácií, ale nie takých poloprávd, ktoré tu šíri minister Mikloš,“ povedal. Ministra bude preto opozícia žiadať, aby detailne informoval o mechanizme a rokovaniach o ňom. Podpora účasti SR v novom eurovale od strany Smer by pritom bola pri zamietavom hlasovaní poslancov SaS kľúčová.

Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM), teda permanentný euroval, by mal súčasný dočasný stabilizačný systém nahradiť v roku 2013. Podľa premiérky Ivety Radičovej má ísť o systém veľmi podobný Medzinárodnému menovému fondu, avšak v regióne eurozóny. Mechanizmus tak má pomáhať krajinám, ktoré sa prípadne dostanú do problémov s refinancovaním vlastného dlhu. Efektívna úverová kapacita mechanizmu má byť 500 mld. eur. Aby bola táto kapacita ratingovo najvyššie hodnotená, celý mechanizmus bude zahŕňať aj dodatočnú rezervu 200 mld. eur. Prvých 80 mld. eur kapitálu mechanizmu má byť splatných v prvých piatich rokoch jeho fungovania v hotovosti. Zvyšná časť podielu sa bude v prípade potreby vkladať kombináciou záruk a kapitálu na zavolanie.

Facebook X.com 61 debata chyba Newsletter