Príkladom je Kysucká nemocnica v Čadci, kde nie je ničím nezvyčajným ani desaťeurový poplatok za určenie pohlavia dieťaťa. Podľa internetového cenníka za jedno euro dostane budúca matka aj takzvanú edukáciu počas kardiotokografie, pri ktorej sa zaznamenáva srdcová frekvencia plodu a maternicové kontrakcie. Čo všetko sa pri tom rodička dozvie, však nevedia ani hlavní pracovníci nemocnice.
Táto nemocnica dokonca spoplatňuje aj použitie elektrospotrebičov, hoci len necelými dvoma eurami. Do utorka, kým sa Pravda o celú vec nezačala zaujímať, mala v zozname na internete uvedené aj spoplatnenie používania nabíjačky mobilného telefónu či počúvanie vlastného rádia. Po telefonáte Pravdy táto informácia z cenníka zmizla.
V popradskej nemocnici si pacient zase zaplatí napríklad za vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu, návšteve lekára či pracovnej neschopnosti. O jedno euro príde aj v prípade, že si doma zabudne zdravotnú kartičku poistenca a lekár si musí overovať, v ktorej zdravotnej poisťovni je nahlásený.
Podľa cenníka zverejneného na internetovej stránke si popradská nemocnica účtuje aj za takzvané „dôkladné vyšetrenie orgánového systému“. Na otázku Pravdy, či v prípade, že pacient nezaplatí stanovenú sumu 6,50 eura, je vyšetrenie nedôkladné, asistentka riaditeľa popradskej nemocnice Dana Živčáková odpovedala, že „pokiaľ má pacient nárok na bezplatné zdravotné ošetrenie v zmysle zákonov, za vyšetrenie neplatí“.
Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta EvaMadajová hovorí, že takýto poplatok zaváňa diskrimináciou. „Je to nešťastne formulované a naozaj to vyznieva tak, že ak si nezaplatím dôkladné vyšetrenie, dostanem nedôkladné. V takom prípade však už ide o diskrimináciu,“ povedala Madajová.
Spoplatnenie prednostného vyšetrenia, či výberu pôrodníka, alebo operatéra je v nemocniciach podľa nej možné preto, lebo zákon zdravotníckym zariadeniam jednoznačne nestanovuje hranice. „Je potrebné, aby bolo konečne legislatívou presne stanovené, čo môžu nemocnice spoplatniť a čo má byť hradené z verejného zdravotného poistenia,“ dodala Madajová.
S návrhom, aby si pacienti platili aj za ďalšie nadštandardné služby ako napríklad stravu či pranie posteľnej bielizne, sa nedávno na ministerstvo zdravotníctva obrátila Asociácia nemocníc Slovenska. Minister Ivan Uhliarik rovnako ako aj premiérka Iveta Radičová s tým však nesúhlasili. „Ministerstvo zdravotníctva odmieta zavedenie poplatkov za hospitalizáciu,“ odkázal vtedy Uhliarik zdravotníckym zariadeniam.
Odmietavý postoj zaujali aj samotní pacienti, ktorí sa so svojimi sťažnosťami obracali na Asociáciu na ochranu práv pacienta. „Volali nám a hovorili, že odmietajú platiť ďalšie poplatky, pretože na to nemajú peniaze,“ hovorí prezidentka asociácie.
Ďalšie poplatky odmieta platiť napríklad aj pacientka Oľga, ktorú už dnes každá návšteva nemocnice stojí nemalé peniaze. „Po operácii chodím takmer každý deň na injekcie, kontrolné vyšetrenia a rehabilitácie. Všade, kam prídem, odo mňa pýtajú peniaze. Tam jedno euro, tam dve a za mesiac sa mi to nazbiera aj na 20 eur,“ povedala Považskobystričanka, ktorá si neželá zverejniť celé meno. „Keď som sa dnes napríklad bola objednať na kontrolný röntgen, dvoch pacientov predo mnou, ktorí sa tiež išli objednať, poslali do pokladnice, aby si ho išli zaplatiť,“ dodala.
Niektoré poplatky pre pacientov sú však stanovené aj zákonom. Už štvrtý rok napríklad platíme necelé dve eurá za ošetrenie na nočnej pohotovosti, zadarmo nie je ani preprava sanitkou. Za každý kilometer si pacient platí 0,70 eura, v prípade, že s ním ide aj sprievodca, ten za kilometer dopláca ďalších sedem centov.
Minister zdravotníctva v súvislosti s medializovanými informáciami o zavádzaní vysokých poplatkov v nemocniciach v Malackách a Košiciach-Šaci avizoval kontroly a podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Kataríny Zollerovej rezort už aj oslovil hlavných lekárov vyšších územných celkov, pod ktoré nemocnice spadajú, aby preverili oprávnenosť výberu poplatkov. „K tomuto kroku ministerstvo zdravotníctva pristúpilo z dôvodu, že v zmysle zákona je oprávnený vykonávať kontrolu len zriaďovateľ, teda vyšší územný celok,“ dodala Zollerová.