Ľudia sa viac búria, majú toho dosť

27.04.2011 12:00
úrad vlády
Ilustračné foto Autor: ,

Nesúhlas s politikou vlády a nespokojnosť so svojou sociálnou situáciu už čoraz častejšie verejne vyjadrujú nielen odborári. Pridávajú sa aj lekári, študenti, zamestnanci letiska a ďalšie sociálne skupiny. Hoci štrajky a občianske protesty nemajú na Slovensku veľkú tradíciu, v poslednom období akoby sa spoločnosť prebúdzala.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej k zmene postoja dochádza, pretože súčasné „silné reštrikčné postupy v mnohých oblastiach verejnej sféry, kde pracujú aj vzdelaní ľudia, ktorí sa vedia ľahšie mobilizovať, by prebudili aj polomŕtveho“. Okrem toho, že „je dôvod protestovať“, rastie aj schopnosť ľudí organizovať a mobilizovať sa, vyjadrovať verejne svoj názor. „Po toľkých rokoch už bolo načase, aby sa táto schopnosť u ľudí rozvíjala. Pomáha tomu aj internet,“ hovorí Kusá.

Ekonóm Pavol Kárász vidí za dnešnými prejavmi občianskej nespokojnosti okrem nekoncepčných rozhodnutí vlády aj sociálnu situáciu ľudí spôsobenú krízou.

„Nezamestnanosť je vysoká, rastie inflácia, platy stagnujú. Navyše, ľudia sú zneistení rozhodnutiami vlády, ktoré sú nekoncepčné, často sa meniace a nedodávajú ľuďom potrebnú istotu, ktorá je nutná na to, aby ľudia mali dôveru v budúcu prosperitu,“ hodnotí Kárász. Upozorňuje, že sociálne turbulencie môžu ešte rásť, čo v prípade Slovenska, ktoré patrí k tým najumiernenejším krajinám v regióne, „signalizuje niečo vážnejšie“.

Podobne hodnotí situáciu aj politológ Miroslav Kusý. O dôvodoch rastúcich prejavov nespokojnosti hovorí: „Je to jednak situácia vo vládnej koalícii, tie neprestajné hádky, to nepridáva na spoločenskej atmosfére. Potom sú to samozrejme úsporné opatrenia, škrty a rozličné kroky tohto druhu, ktoré vláda musí robiť v súvislosti s krízou a s tým, v akom stave je ekonomika. A to sa, samozrejme, bytostne, existenčne dotýka ľudí.“

Občianske protesty na Slovensku veľkú tradíciu nemajú, čo je podľa Kusého dané aj tým, že „doteraz tu bol relatívny blahobyt“. „Samozrejme, boli tu hladové doliny a boli problémy s nezamestnanosťou, ale teraz sa to začalo rapídne zhoršovať v súvislosti so všetkým, čo som spomínal.“ Nazdáva sa, že ľudia cítia potrebu vziať veci do vlastných rúk.

"Keď sa im nezdá, že by sa situácia zlepšovala, tak sa o to musia zasadzovať sami. Princíp samoorganizácie je veľmi dôležitý, vyplýva z nespokojnosti. Ľudia čakajú, a keď sa nič nedeje, tak začnú robiť sami nejaké kroky, združovať sa.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku