Podľa nedávneho prieskumu, ktorý sa konal v rámci európskeho projektu EDUMIGROM, chce takmer každý štvrtý žiak vo veku 15 rokov v dospelosti odísť do cudziny. Odborníci to pripisujú zlej ekonomickej situácii, čo slovenskú mládež zrejme vedie k presvedčeniu, že si v zahraničí nájde lepšiu prácu a uplatnenie.
Súčasťou prieskumu, do ktorého sa u nás zapojilo viac ako 800 detí na 27 školách, bola aj otázka: Kde chceš žiť v budúcnosti? „V zahraničí,“ znela častá odpoveď. A to bez ohľadu na etnickú príslušnosť žiaka či miesto bydliska. V školách tak vzniká paradoxná situácia – na jednej strane vláda ponechala v platnosti takzvaný vlastenecký zákon, ktorý presadil ešte bývalý kabinet Roberta Fica (Smer), u detí sa však míňa účinkom. Školy štát prinútil investovať stovky eur do povinnej výzdoby – štátnej zástavy, textu hymny a preambuly v každej triede, ale na to, aby sa zo žiakov stali patrioti, to nestačí.
Zmienku o tom, že by chceli odísť zo Slovenska, postrehol u detí aj riaditeľ Základnej školy Štefana Šmálika v Tvrdošíne Dušan Šoltés. „Hovoria, že tu aj tak nezostanú, že pôjdu do Írska alebo do Anglicka. Niektoré tam už majú aj príbuzných,“ hovorí riaditeľ, ktorý to berie skôr ako silácke reči. V škole už majú predpísanú výzdobu, vlastenectvo zahrnuli do predmetov, ktoré sa týkajú Slovenska. „Venujeme sa mu tam, kde sa to hodí, napríklad na dejepise alebo občianskej náuke,“ približuje Šoltés.
V banskobystrickej ZŠ na Spojovej ulici vedú deti k vlastenectvu v rámci hodín slovenčiny, občianskej náuky či folklórneho krúžku. Jej riaditeľ Ján Chmelík pripomína, že sa to nedá robiť na príkaz. Spôsob, akým to školám nariaďujú, nepovažuje za šťastný. Túžbu odísť zo Slovenska v deťoch podľa neho podnecuje aj výchova a sociálne zázemie. „Pokiaľ v ich rodine nemajú robotu a bývanie, pokiaľ bude táto spoločnosť taká, aká je, niet sa čomu čudovať, že chcú odísť,“ tvrdí Chmelík.
Podľa sociologičky Juriny Rusnákovej zo Slovenskej akadémie vied, ktorá sa podieľala na spomenutom prieskume, odchod do zahraničia plánovali najmä dve skupiny žiakov – rómski chlapci, ktorí chcú pracovať ako robotníci, a nerómske dievčatá s výbornými školskými výsledkami. Ich plány na odchod dáva preto skôr do súvislosti s lepšími vyhliadkami v cudzine ako so slabým vlastenectvom. „Súvisí to s lepšie platenou prácou v zahraničí. Jednoducho hľadajú lepšie príležitosti. Dievčatá si uvedomujú, že keď budú šikovné a vzdelané, môžu sa tam uplatniť. Lákať ich tam môže aj práca aupairky alebo opatrovateľky starých ľudí,“ naznačuje Rusnáková.
Otázku vlastenectva či vzťahu k Slovensku si prieskum nevšímal. Rusnáková si však nemyslí, že by mladí ľudia do zahraničia odchádzali, keby ich k tomu netlačili zlé životné podmienky. „Sú nútení migrovať, ak si chcú nájsť prácu,“ vysvetľuje sociologička.
Podľa Evy Farkašovej z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie môžu detské plány na odchod za hranice postupom času vyprchať. „Možno sú to len nereálne predstavy o živote, detské fantázie, veľké očakávania, ktoré sa nemusia uskutočniť,“ hovorí. Aj podľa nej je za tým skôr zlá ekonomická situácia. „Ani k vlasteneckej výchove sa však nepristupuje správne, keď sa to robí nasilu. U detí to potom vyvoláva negatívne reakcie. U nás výchova k vlastenectvu nemá tradíciu, prevažuje ekonomická stránka. U žiakov treba skôr vypestovať snahu zmeniť situáciu k lepšiemu, podnietiť ich aktivitu,“ navrhuje Farkašová.