Vedeli sme len toľko, že nás obsadil Hitler a musíme proti nemu bojovať

Aj 66 rokov po skončení druhej svetovej vojny má plukovník Milan Píka stále v živej pamäti jeho príchod do Anglicka, kde celých päť rokov pôsobil ako vojak kráľovského letectva RAF.

08.05.2011 12:14
Píka Foto:
Vojnový veterán a priamy účastník odboja Milan Píka počas príhovoru pri príležitosti odovzdávania finančných príspevkov vojnovým veteránom za účasť v západnom odboji.
debata (17)

Mladý chlapec, ktorý nemal ani ukončenú strednú školu, prišiel do Veľkej Británie bez toho, že by vedel po anglicky. „Vždy si spomeniem na prvý dojem, keď sme prišli na stanicu, odkiaľ nás mali prepravovať na nejaké letisko. Tam bol pristavený vlak a na oknách boli nápisy ‚smoking‘. Tak sme si hovorili, že to asi nebude pre nás, my smoking nenosíme,“ usmieva sa ešte dnes pri spomienke na to, ako vtedy vôbec netušil, že ide o vagóny pre fajčiarov.

Takýchto veselých príhod, i keď v pohnutých vojnových časoch, má plukovník viac. „Boli sme vtedy naivní. Skončil som šiestu triedu gymnázia a nič som nevedel o politike, len že nás obsadil Hitler a musíme bojovať proti nemu,“ vracia sa do minulosti starej takmer sedem desaťročí. „Ja som Píka, tak sme začínali od píky, zametali hangáre, ďalej prišiel výcvik,“ poznamenal plukovník.

Osudy slovenských vojakov, ktorí odišli bojovať proti fašizmu na západný front, sa podľa jeho slov nedajú porovnať s osudmi ich kamarátov, čo zvádzali boj proti nepriateľovi na východnom fronte. Ďaleko od domova im pomocnú ruku podali miestni Angličania. „Brali nás za svojich na každom letisku, kde sme boli. My sme neboli ako pozemná armáda, ktorá žila v kempe veľmi dlho. My sme každých štyri-päť mesiacov menili letisko. V dedinách a malých mestách si nás rozobrali civilní obyvatelia, pozývali nás na čaj,“ spomína plukovník na srdečné prijatia od civilného obyvateľstva.

Rodák z Moravy, ktorý pred vojnou žil v Prahe, sa vrátil späť do vlasti plný nádeje, optimizmu a očakávania. Vytriezvenie však prišlo veľmi skoro, keď mu komunisti v roku 1949 zavraždili otca, generála Heliodora Píku. Tým sa poznačil jeho ďalší osud. Rovnako ako jeho otec sa aj on ocitol vo väzení. Čelil obvineniu, že chcel uniesť svojho otca z väzenia a odovzdať západnej rozviedke. Hoci mu dávali doživotie, nakoniec ho, vzhľadom na nedostatok dôkazov, pustili.

Píka svoju budúcnosť v uránových baniach vymenil za odchod s rodinou na Slovensko, čo mu zachránilo život. „Slováci mi dali možnosť zamestnať sa aj vyštudovať, nebyť Slovákov, tak dnes už asi nežijem,“ uzavrel svoj príbeh žijúci veterán druhej svetovej vojny.

17 debata chyba