Tvrdia, že nechcú prísť o svoj jediný príjem a berú ohľad aj na pacientov, ktorých by po podaní výpovedí nemal kto ošetrovať. Upozorňujú, že dôležitejšie než štrajky sú rokovania.
„Kam by potom išiel pacient a čo by sme spravili s deťmi na novorodeneckom oddelení, keby sme nenastúpili do služby?“ pýta sa prednostka Novorodeneckej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava na Antolskej Darina Chovancová. Obáva sa situácie, ktorá by v prípade hromadného odchodu lekárov nastala.
„Už teraz máme nedostatok lekárov, pokiaľ by odišli, nemám ako za nich zabezpečiť náhradu. Navyše keď boli naposledy veľké štrajky zdravotníkov ešte za ministra Rudolfa Zajaca, spôsobilo to iba problémy. V nemocnici vládlo veľké napätie, nemohli sme sa poriadne sústrediť na svoju prácu, lekári sa dohadovali, kto príde na službu a podobne. My máme dosť stresov aj bez štrajkov,“ dodala a tým, že si želá, aby sa situácia vyriešila bez podávania hromadných výpovedí.
Ako už Pravda v sobotu informovala, podávanie hromadných výpovedí jednohlasne odhlasovalo Lekárske odborové združenie. Podporu mu následne prejavili aj ďalšie zdravotnícke organizácie, s ktorými o ďalších spoločných krokoch bude rokovať práve dnes. Neľahkú situáciu v zdravotníctve a možnosti, ako ju vyriešiť chcú predstavitelia združení prediskutovať aj s poslancami výboru pre zdravotníctvo.
Podľa niektorých lekárov je práve dialóg teraz viac potrebný ako nátlakové akcie. „Treba tu rozprúdiť širokú diskusiu, celý systém zdravotníctva sa čoskoro zrúti. V zdravotníctve pracujem už tridsať rokov a sledujem, ako sa situácia stále zhoršuje. A to, čo teraz navrhuje ministerstvo zdravotníctva, je hrozné. Pre pacienta, aj pre zdravotníctvo,“ myslí si Chovancová.
Napriek ťažkostiam výpoveď z nemocnice či odchod za hranice zatiaľ nechystá ani mladá lekárka z anestéziologicko-resuscitačného oddelenia. Zlú situáciu v zdravotníctve však vníma veľmi intenzívne. „Mám tabuľkový plat, ktorý je pre mňa skôr takým lepším vreckovým. Vyžiť z toho dokážem len vďaka tomu, že bývam u rodičov, a teda mám zabezpečené aj bývanie aj stravu. Bez tejto rodičovskej podpory by to bolo veľmi náročné,“ priblížila svoju situáciu lekárka, ktorá si neželá byť menovaná.
Nad odchodom váha aj ďalšia nemenovaná lekárka z nemocnice na Antolskej. „Uvidím, čo bude. Som krátko po materskej dovolenke, takže zatiaľ len sledujem situáciu,“ povedala.
Za zdržanlivosťou lekárov sa podľa sociologičky Zuzany Kusej skrýva obava, či sú slovenskí zdravotníci schopní takúto nátlakovú akciu dotiahnuť do konca. „Zrejme je za tým neistota. Nie sú presvedčení, či budú všetci postupovať rovnako, lebo toto môže mať úspech iba vtedy, keď sa všetci budú správať podľa rovnakého scenára,“ myslí si Kusá. Ako ďalej dodala, rozhodnutia lekárov môžu ovplyvniť práve odbory, ktoré vyzývajú na podávanie výpovedí.
„Lekári musia byť organizovaní nielen pre túto chvíľu. Ak majú skúsenosť, že dokázali niečo kolektívne vyjednávať, že sa už v minulosti mohli na seba spoľahnúť, tak do toho môžu ísť s väčšou odvahou. Ak to ale začne časť lekárov bojkotovať, alebo sa bude hovoriť o politickom zneužití, tak potom to môže vyvolať aj stratu podpory verejnosti,“ dodala Kusá.
Podporu v podávaní hromadných výpovedí majú lekári podľa sociológov hlavne u zdravých ľudí, aj tú však môžu veľmi rýchlo stratiť. „Ľudia uznávajú, že lekári majú nízke platy, vzhľadom na dôležitosť práce, ktorú robia, ale na druhej strane, keby sa stal prípad, že by niekto nebodaj zomrel, pretože nedostal vhodnú pomoc kvôli štrajkom, tak celá podpora by bola stratená,“ povedala Kusá.
Zdravotníci sa obávajú chystaných zmien, napríklad zámeru ministerstva do konca roka transformovať všetky štátne nemocnice na akciové spoločnosti. „Akciovky sú preurčené vytvárať zisk. Budú si vyberať menej náročných pacientov, ale kto bude potom ošetrovať ostatných, kto to bude financovať?“ pýta sa prednostka novorodeneckej kliniky Chovancová.