O tom, ako sfunkčniť systém, aby sa podobné prípady neopakovali, sa vedú debaty už roky, zatiaľ však bez výraznejšieho výsledku. Advokáti sa totiž neraz viac ako na vyvrátenie viny klienta sústreďujú práve na procesné chyby a diery v legislatíve, čo potom vedie k prepusteniu aj nebezpečných zločincov. Zmeny, ktoré momentálne prebiehajú v súdnictve a trestných kódexoch, tomu majú síce zabrániť, odborníci však upozorňujú, že také jednoduché to byť nemusí. Podľa nich by mohli zaviesť o niečo väčší poriadok len vtedy, ak sa súčasne zvýši právne vedomie v štáte.
„Na Slovensku je Trestný poriadok natoľko preformalizovaný, že právo na obhajobu je minimálne na úrovni práva na spravodlivý proces. V tomto smere sa nedá urobiť žiadna výnimka. Preto treba zjednotiť judikatúru súdov, aby páchatelia vedeli, že spravodlivosti neuniknú,“ upozorňuje šéf odboru osobitného určenia Generálnej prokuratúry Peter Šufliarsky.
Jedným z opatrení, ktoré má zamedziť roky trvajúcim súdnym konaniam, keď sa obžalovaní, svedkovia či advokáti pre chorobu vyhýbajú konaniu, je väčšia kontrola lekárov. Lekár vystavujúci péenku osobe, ktorá má napríklad svedčiť na súde, bude musieť vedieť, že sa vyjadruje k zdravotnej spôsobilosti človeka v trestnom konaní na súde. Rezort spravodlivosti verí, že to prispeje k obmedzeniu obštrukcií.
Advokáti sú však skeptickí. „Kto bude preverovať zodpovednosť lekárov, či sú svedkovia alebo obvinení, ktorým predpísali péenku naozaj chorí? Ja osobne si od tejto zmeny nič nesľubujem,“ reagoval advokát Ondrej Mularčík.
Nič prelomového si od tejto zmeny nesľubuje ani Šufliarsky. Prokurátor tvrdí, že takýto inštitút by bol dobrý, keby každý – aj ošetrujúci lekár, aj obvinený – pristupoval k úkonom trestného konania zodpovedne.
Pre zdĺhavý proces sa pred rokmi ocitli na slobode napríklad Ukrajinec Volodymyr Yegorov či Mikuláš Černák. Pre rôzne obštrukcie sa pojednávania naťahovali a súdy tak neboli schopné právoplatne rozhodnúť skôr, ako sa skončila lehota na vyšetrovaciu väzbu. Kvôli Černákovi sa potom dokonca narýchlo menil zákon, ktorý v poslednej chvíli predĺžil lehotu vyšetrovacej väzby.
K tvrdým opatreniam v súdnictve vyzval po štvrtkovom prepustení Mella minister vnútra Daniel Lipšic (KDH). „Plne podporujem ministerku Luciu Žitňanskú pri zmenách v justícii a nech si kričí ktokoľvek, čo chce, celá Súdna rada alebo ktokoľvek,“ reagoval na prepustenie Mella Lipšic. Zároveň položil otázku, či prepustenie Mella bol zámer, alebo nedbanlivosť súdov. Ministerka spravodlivosti Žitňanská (SDKÚ) odkázala, že nemá problém s potrestaním sudcov, ak pochybili.
O tom, aké prísne by mali byť tresty pre sudcov, ktorí pochybia, sa v justičných kruhoch diskutuje. Väčší problém ako výška samotných trestov je dlhý čas, za ktorý sa udelia. Disciplinárne konania sa totiž ťahajú niekedy roky a sú často zneužívané voči nepohodlným sudcom. Odborníci sa zhodujú, že prísne sú dostatočne.
Dnes sa vedie konanie aj voči sudcom, po ktorých chybách sa dostal na slobodu Okoličány, trest po preštudovaní spisu Mella zrejme čaká aj sudcov bratislavského okresného a krajského súdu.
Odborníčka na trestné právo zo Slovenskej akadémie vied Lucia Kurilovská, ktorá trestné právo aj prednáša, považuje takéto zlyhania za nepochopiteľné. „Ustanovenia Trestného poriadku sú jasné. Väzba je komplexne upravená, a preto ten, kto rozhoduje, musí normy ovládať,“ hovorí.