Ak mal majiteľ psa voľne pusteného v prírode, poľovníci mu ho neraz zabili priamo pred očami. Zmeniť tento zákon, proti ktorému podpísalo petíciu vyše stotisíc ľudí, by mal poslanecký návrh z dielne SaS. V utorok by sa o ňom malo hlasovať v parlamente.
„Máme tu poľovníkov, ktorí majú svojskú predstavu o zákone a psy strieľajú čisto zo samopaše,“ komentoval návrh svojich kolegov Martin Poliačik (SaS). Podľa novely by už poľovníci vôbec nemohli strieľať mačky, psy len v prípade, že sa v poľovníckom revíri pohybujú ďalej ako 50 metrov od pána a nemajú na sebe obojok alebo postroj výrazne odlišnej farby. Vzdialenosť 200 metrov by sa nerátala od trvale obývaného domu, ale od najbližšej stavby, teda aj od chaty či humna.
Novelu zákona podporuje aj 33 neziskových organizácií. „Je dôležité zabrániť nezmyselným odstrelom a nekonečným kompetenciám ľudí so zbraňami v rukách,“ hovorí predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová. Ochranári upozorňujú na časté prípady, keď sa poľovníci v niektorých obciach majiteľom dokonca vyhrážali, že ich psy odstrelia, len čo vkročia do ich revíru. Obeťami bývali aj drahé plemenné psy či šteňatá.
„Nevidíme dôvod, aby poľovníci mohli zastreliť psa, ktorý je na vôdzke alebo pod dohľadom majiteľa, čo súčasný absurdný zákon umožňuje,“ zdôraznila Iveta Haulíková z občianskeho združenia Štyri labky. Podľa nej je pre psičkára problém chodiť do prírody, keď je poľovným revírom veľká časť územia, ktoré často ani nie je označené.
Imrich Šuba, riaditeľ Slovenskej poľovníckej komory, pripustil, že niektorí poľovníci zákon platný od roku 2009 zneužívali. Podľa neho je to však skôr problém medziľudských vzťahov. Chyby údajne robili aj psičkári a polícia, ktorá prípady zastrelených psov nevyšetrovala. Predloženú novelu zákona nepodporuje. „Som za to, aby sa tento problém riešil komplexne, čo tento návrh nespĺňa,“ poznamenal Šuba.
V piatok, keď poslanci začali o novele rokovať, vyvolal spor najmä navrhovaný zákaz usmrcovania mačiek v poľovníckom revíri. Ľuboš Martinák (Smer) preto novelu odmietol podporiť. Ako poľovník vyhlásil, že odstrel túlavých mačiek chráni „ohrozený genofond mačky divej“, ktorá je v prírode vzácna. Podľa neho u nás žije už len 2 700 divých mačiek, a keby sa domáce mačky v lese nestrieľali, začnú sa s nimi krížiť a tento živočíšny druh vyhynie podobne ako v zahraničí. Poliačik na to odvetil, že domáce mačky sa do lesa zatúlavajú už stovky rokov a príroda si s tým poradila.
„Je zvláštne, že ideme chrániť mačky domáce, ktoré sa nekontrolovateľne množia. A kto ochráni vtáctvo, ktoré tieto mačky lovia?“ namieta Šuba. Opatrný je aj zoológ a predseda občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku Jozef Chavko. Kríženie mačiek ani to, že by mohli znížiť stav spevavcov, nevylúčil, túto vec však podľa neho zatiaľ nikto neskúmal, takže na tieto predpoklady nie sú nijaké dôkazy.
Doterajší odstrel psov Chavko odsudzuje, ale podľa neho nie je ani dobré, aby sa psy mohli pohybovať hocikde v prírode. Tak sa to napríklad deje na chránenom území dropa fúzatého pri Bratislave, kde voľne pobehujúce psy plašia tieto vzácne vtáky. „Treba do toho zaviesť systém, no ani poľovníci by psy nemali strieľať hlava-nehlava,“ uzavrel Chavko. Ak poslanci novelu zákona v utorok posunú do druhého čítania, v júni by o nej mohol hlasovať parlament. Platiť by potom začala od augusta tohto roku.