Rozhodol o tom samosudca Okresného súdu v Brezne na hlavnom pojednávaní a stanovil mu súhrnný trest odňatia slobody na 102 mesiacov v zariadení s minimálnym stupňom stráženia a štvorročný zákaz viesť motorové vozidlá. Do trestu je zahrnutý aj trest za vydieranie a porušovanie domovej slobody, za ktorý už bol Minarovič odsúdený iným súdom. Rozsudok nie je právoplatný, obžalovaný aj jeho obhajca voči nemu podali na mieste odvolanie.
Prokurátor v záverečnej reči požadoval pre obžalovaného trest na hornej hranici sadzby, ktorá je pri prečine všeobecného ohrozenia štyri až desať rokov odňatia slobody. Podľa neho bolo jednoznačne preukázané, že vodič sa dostatočne nepresvedčil, či môže vojsť na priecestie. Prichádzajúci vlak mohol vidieť a autobus bezpečne zastaviť pred priecestím. Tvrdenie obžalovaného, že mu na priecestí vypadla rýchlosť, je preto pri posúdení viny nepodstatné.
„Z technického hľadiska vypadnutie rýchlosti nemalo priamy vplyv na priebeh nehody, aj keby mu nebola vypadla, k zrážke by došlo, aj keď nie do stredu, ale do zadnej časti autobusu a následky by boli podobné, keďže autobus bol plne obsadený,“ uviedol v záverečnej reči prokurátor.
Po skončení pojednávania uviedol, že rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný a je presvedčený, že odvolací súd vinu obžalovaného potvrdí. „Na základe vykonaného dokazovania som bol presvedčený o tom, že vina obžalovaného bola preukázaná skutkovo i právne. K výške trestu sa vyjadrím po doručení písomného vyhotovenia rozsudku, zvážim najmä ukladaný trest vo vzťahu k zákazu činnosti vedenia motorového vozidla,“ dodal prokurátor.
Obhajca vo svojej záverečnej reči spochybnil výsledky znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, najmä v súvislosti s dĺžkou reakčného času vodiča. Vyjadril tiež pochybnosti o brzdení vlaku. Traťová rýchlosť 70 kilometrov za hodinu navyše podľa neho nezodpovedala rozhľadovým pomerom na mieste. Keby tadiaľ už vtedy jazdili vlaky 30-kou, ako v súčasnosti, k nehode by podľa obhajcu nemohlo dôjsť. Navrhol oslobodiť Minaroviča spod obžaloby, pretože sa nepreukázalo, že je za nehodu zodpovedný. „Ja tvrdím, že je preukázaný opak, aj keď stačí dokázať pochybnosť,“ uviedol obhajca.
Obžalovaný povedal, že je mu veľmi ľúto, čo sa stalo. „Nie som si vedomý, že som porušil nejaké predpisy. Keby tam bolo zabezpečené to, čo malo byť, nestalo by sa to,“ povedal obžalovaný pred vynesením rozsudku. Po skončení pojednávania odmietol dať prítomným médiám akékoľvek vyjadrenie.
Pri zrážke zomrelo 12 ľudí, ďalší utrpeli zranenia. Prokurátor obžaloval vodiča z prečinu všeobecného ohrozenia. Obžalovaný na začiatku pojednávania 8. októbra 2010 vyhlásil, že je nevinný.
Osobný vlak prišiel k priecestiu od Červenej Skaly. Vlak narazil do ľavej strednej časti autobusu, pričom došlo k jeho prevráteniu na pravú stranu. Vlak ho do zastavenia tlačil ešte 26 metrov. V tom čase v autobuse sedeli obyvatelia z Bánoviec nad Bebravou a okolia, ktorí cestovali na lyžovačku.