Už len nemožnosť sobášov má veľa reálnych negatívnych dosahov na ich životy – či už v oblasti majetkových vzťahov, dedenia, alebo prístupu k takým bežným veciam, ako je napríklad mobilné číslo po zosnulom partnerovi alebo informácie o zdravotnom stave, ak leží v nemocnici.
Homosexuáli pociťujú diskrimináciu dokonca aj v oblastiach, kde už právna úprava zakazujúca diskrimináciu z dôvodu sexuálnej orientácie – napríklad na trhu práce či v oblasti bývania zakazuje.
„Hoci Ústavný súd rozhodol, že sexuálna orientácia je ústavne zakotvená charakteristika zákazu diskriminácie, existuje mnoho oblastí, kde neheterosexuálni ľudia nemajú ani formálne rovnaké práva ako heterosexuálna komunita,“ konštatuje právnička Janka Debrecéniová, odborníčka na ľudské práva.
Podľa Šarloty Pufflerovej zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť sa všeobecne u nás neberie na vedomie, že táto skupina ľudí je na Slovensku veľmi často diskriminovaná v oblastiach bežného života. „Vôbec sa neberie vážne, že sú to ľudia, ktorí majú tiež svoje okruhy problémov, že majú také isté práva ako ostatní ľudia, heterosexuálne orientovaní.“ Ani inštitúcie zatiaľ podľa nej na to nevytvorili priestor, kde by si mohli neheterosexuáli svoje práva obhajovať, alebo aby sa vytvárali preventívne opatrenia, ktoré by predchádzali diskriminácii.
„Hlavný problém je, že to nepovažujeme za svoj problém, ale za "ich“ problém. Akoby sme ho stále redukovali na súkromný problém akejsi menšiny, ktorá je nepodstatná," myslí si Debrecéniová. Pritom je to podľa nej práve problém väčšiny, ktorá má v spoločnosti rozhodovaciu moc. „Naša väčšina, zdá sa, je obmedzená svojou malosťou, neschopnosťou akceptovať inakosť a vnímať ju ako hodnotu, ktorú treba chrániť, a nie ničiť,“ myslí si Debrecéniová.
Podľa Pufflerovej je dobre, že gejovia a lesby už vedia artikulovať svoje požiadavky, príkladom je snaha o registrované partnerstvá a perspektívne o adopciu detí. Pufflerová pripomína, že verejná mienka sa v posledných rokoch vyvíja smerom, že táto skupina ľudí je v spoločnosti akceptovaná.
Potvrdzuje to aj Július Kolenič z Iniciatívy Inakosť, ktorá dvakrát urobila prieskumy verejnej mienky. Tie v rokoch 2008 a 2009 potvrdili, že 75 percent obyvateľov sa vyslovilo, že by im neprekážalo alebo určite neprekážalo, keby sa stretli v obchode s homosexuálnym párom alebo keby sa stretli s takýmto párom v kaviarni. Takisto 62 percent by nemalo problém, keby si na firemnú oslavu alebo ples pracovník firmy priviedol partnera rovnakého pohlavia.
Takisto právo byť informovaný o zdravotnom stave partnera alebo partnerky alebo nárok na voľno pri úmrtí na zabezpečenie pohrebu bez problémov akceptuje 75 percent obyvateľov. 60 percent nemá problém s priznaním ošetrovného pri opatrovaní chorého partnera alebo partnerky.
„Výskumy, ktoré my máme k dispozícii, ukazujú, že vnímanie verejnosti LGBT ľudí alebo párov rovnakého pohlavia vôbec nie je také zlé, ako sa nás snažia presvedčiť slovenskí politici,“ vraví Kolenič. Podľa neho politici odmietavým postojom len získavajú politické body. „Je to pre nich politicky natoľko nezaujímavá téma, že ju úplne ignorujú.“