Čomu pripisujete vlaňajší prudký vzostup počtu poberateľov sociálnych dávok?
Dobiehajúcej hospodárskej kríze, keď sa z tisícov ľudí, ktorí počas nej stratili prácu, postupne stali dlhodobo nezamestnaní, čiže spadli do kategórie osôb odkázaných na dávky a príspevky v hmotnej núdzi. Celú vinu však nemožno pripísať len kríze. Hoci ekonómovia potvrdzujú, že vlani nastal priaznivý obrat a HDP začal rásť, zatiaľ sa tento faktor nepreniesol do rastu pracovných miest. Vysoká nezamestnanosť, ktorá má najväčší podiel na šírení chudoby, zostáva jedným z najvážnejších problémov Slovenska.
Môže už tento či na budúci rok nastať priaznivý obrat? Robí vláda dostatočne razantné opatrenia, aby chudobných bolo menej?
Mám obavy, že odkázaných neubudne. Doterajšie opatrenia vlády sú skôr nesystémové a chaotické. Potravinová pomoc pre chudobných v podobe rozdávaných cestovín a múky je iba krátkodobá, navyše nepremyslená z hľadiska plytvania a možného znehodnotenia prideľovaných produktov. A v situácii, keď je akútny nedostatok pracovných miest a nové sa vytvárať stále nedarí, už kabinet ohlásil, že vyplácanie sociálnych dávok bude v ešte väčšej miere podmieňovať prácou.
Narážate na ohlásený nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý má podľa informácií z ministerstva práce vojsť v účinnosť už od januára budúceho roka?
Áno. Je otázne, či parlament tento zákon stihne prijať. Veď doteraz nepoznáme ani jeho základné idey. Ani celá vládna koalícia nie je v pohľade naň jednotná, hoci konsenzus by sa mal hľadať naprieč celým politickým spektrom. Navyše nejde iba o to, aby sa zákon schválil, treba ho aj inštalovať do praxe. Za mýtus považujem aj názor, že prijatím nového Zákonníka práce začne stúpať počet riadnych pracovných miest. Tie treba vytvárať najmä aktívnou politikou zamestnanosti. Treba tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, zvýšiť vymožiteľnosť práva a znížiť korupciu. To je cesta.