Nútené živnosti koalícia nestopne

Koalícia síce tvrdí, že chce odvodovou reformou vyčistiť pracovný trh od "falošných" živnostníkov, na druhej strane však tejto forme zamestnávania sama napomáha.

10.06.2011 14:00
novinár, novinári, autor, písanie, konferencia,... Foto:
Ilustračné foto
debata (3)

Podľa Štatistického úradu pribudlo za posledný rok na Slovensku takmer 22-tisíc živnostníkov a je veľká pravdepodobnosť, že ich počet bude ešte rásť. Aj pre iné zákony, ktoré vláda už prijala alebo sa na ne chystá.

Pracovať na živnosť sú ľudia neraz tlačení aj v profesiách a na miestach, kde sa ich postavenie v ničom nelíši od práce zamestnanca. Zamestnávatelia vďaka tomu nemusia za nich platiť odvody, preplácať im dovolenku či prispievať na stravné lístky.

Takéto zamestnávanie mala pôvodne obmedziť novela Zákonníka práce, o ktorej budú poslanci hlasovať na najbližšej schôdzi, nič také však neprináša.

Momentálne je u nás živnostníkov 100-tisíc, ktorí vykonávajú činnosť zamestnancov, koľko z nich sa nimi stalo z donútenia zamestnávateľov, sa zistiť nedá. Štatistiky nerozlišujú, či si niekto zriadil živnosť po nátlaku zamestnávateľa, dobrovoľne alebo preto, že si ako nezamestnaný nevedel nájsť prácu a využil možnosť získať od úradu práce príspevok na samozamestnanie.

„Nemôžem povedať jednoznačne, že väčšinou išlo o tých nútených, no tuším to,“ hovorí viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Vyplýva to podľa neho z údajov, že takmer 48-tisíc ich pracuje v stavebníctve a okolo 13-tisíc v priemysle, teda v sektoroch s najväčším potenciálom zamestnaneckých mi­est.

Mojš zdôrazňuje, že v niektorých profesiách dnes často nie je možné získať pracovné miesto inak, ako so živnostenským listom. „Aj keď na prvý pohľad je to výhodné pre obe strany, firmu aj pracovníka. Ide však o krátkozraké videnie. Takéto postavenie prináša živnostníkovi značné riziká,“ mieni Mojš.

Definícia takzvanej závislej práce, ktorá charakterizuje činnosť zamestnanca, sa oproti dnešnej nezmení. Tak, ako je naformulovaná dnes, najmä pre svoju prílišnú zložitosť pripúšťa zamieňanie statusu živnostníka a zamestnanca. Minister práce Jozef Mihál (SaS) ju pôvodne upraviť chcel, napokon však podľahol tlaku zamestnávateľov. „Aj keď súčasná úprava inštitútu závislej práce nerieši problém nútených živností, náš návrh si vyžaduje širšiu diskusiu so sociálnymi partnermi, preto sme od neho zatiaľ upustili,“ zdôvodnil vtedy Mihál.

V čase, keď Mihál upustil od zmeny definície, pravicová koalícia sľúbila, že vážny defekt „zamestnávania“ živnostníkov odstráni práve chystaná veľká daňová a odvodová reforma. Jej cieľom je však pritvrdiť dane a odvody živnostníkom. Ak teda „uvoľnené ruky“ zákonníka ponechajú zamestnávateľom súčasné výhody a tí naďalej nebudú nútení vytvárať zamestnanecké miesta, obeťou reformy sa stanú práve nútene zamestnávaní živnostníci. Náklady firiem, ktoré by za tých istých pracovníkov v pozícii zamestnancov museli platiť ďalšie dane a odvody a mali voči nim aj iné finančné záväzky, by sa nezvýšili.

Ekonomický analytik SAV Pavol Kárász preto jednoznačne odmieta stavať práve živnostníkov do polohy akýchsi špekulantov, ktorým treba pritvrdiť život. „V situácii, keď je na Slovensku nezamestnanosť okolo 14 percent, je nerozumné vôbec púšťať sa do takýchto úvah. Väčšina živnostníkov sú ľudia, ktorí tvrdo pracujú. Keby boli po opatreniach vlády prinútení živnosti položiť, akurát by padli do sociálnej siete a nikomu by to neprospelo,“ tvrdí Kárász.

Hoci však možno predpokladať, že niektoré firmy zo „zamestnávania“ živnostníkov značne profitujú, mnohé, najmä menšie neskrachujú iba preto, že si takto znižujú náklady.

„Ja by som bol vo firme, v ktorej už roky pôsobím, strašne rád zamestnancom. Mal by som nárok na dovolenku, nemocenské, stravné lístky, vyšší dôchodok…“ vymenúva 53-ročný Bratislavčan Peter, ktorý spolu s ďalšími tromi kolegami pracuje v pozícii živnostníka pre malú súkromnú projektovú kanceláriu. Zákazky im síce zabezpečuje majiteľ, no Peter, ktorý konkrétne robí rozpočty pre budúce stavby, si svoj podiel práce fakturuje sám. A keď mu objednávateľ nezaplatí, sám si od neho peniaze musí aj vymáhať. Okrem toho si vedie osobné účtovníctvo, platí dane aj poistné odvody, dokonca pravidelne na pokyn Štatistického úradu spracúva výsledky svojho hospodárenia. Rovnako sú na tom aj ostatní jeho spolupracovníci.

Keby ich mal šéf riadne zamestnať, bolo by to pre všetkých likvidačné. Majiteľovi by výrazne stúpli náklady z platenia daní a odvodov za zamestnancov. Pribudlo by mu administratívy, na ktorú by musel prijať novú pracovníčku a platiť aj jej a za ňu. O zamestnanca by bol povinný postarať sa v prípade pracovného úrazu. Ak by chcel niekoho pre nedostatok práce prepustiť, musel by mu dať odstupné. „Náš šéf pritom tiež nie je nijaký milionár. Normálne sa, ako aj my ostatní, živí iba poctivou prácou,“ dodáva Peter.

Drobný živnostník sa obáva, že aj sám by bol z firmy prinútený odísť, ak by mal zo súčasných zárobkov ako zamestnanec odvádzať oveľa viac. Na súčasnú vládu má preto za chystanú daňovo-odvodovú reformu ťažké srdce. „Opäť postihne len obyčajných ľudí. Tým najbohatším zostanú daňové a odvodové stropy ako doteraz a dôsledky reformy vôbec nepocítia,“ hovorí.

Čo je závislá práca a čo je podnikanie

  • závislá práca (charakteristické pre zamestnanca)
  • vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
  • ide výlučne o osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa
  • zamestnanec musí robiť podľa pokynov zamestnávateľa
  • robí v mene zamestnávateľa
  • za mzdu alebo odmenu
  • prácu vykonáva v pracovnom čase
  • na náklady zamestnávateľa
  • používa jeho výrobné prostriedky
  • na zodpovednosť zamestnávateľa
  • ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností

Pozn.: Definícia závislej práce (§ 1 platného Zákonníka práce) vlastne charakterizuje prácu zamestnanca, v súčasnej podobe však vyžaduje splnenie všetkých desiatich znakov naraz. Už nenaplnenie jedného znaku umožňuje zamestnávateľovi paragraf obísť a prijať namiesto zamestnanca živnostníka.

  • podnikanie (charakteristické pre živnostníka)
  • sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
  • podnikateľom je osoba: zapísaná v obchodnom registri, alebo so živnostenským či iným oprávnením, alebo vykonávajúca poľnohospodár­sku výrobu
  • sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa zapísaná v obchodnom alebo živnostenskom registri, podnikateľ musí preukázať, že má na nehnuteľnosť s touto adresou vlastnícke alebo užívacie právo

Pozn: Podnikateľská činnosť (§ 2 Obchodného zákonníka) charakterizuje živnostníka.

3 debata chyba