Rezort je však spokojný a dotazník, do ktorého sa zapojilo takmer tritisíc ľudí, obhajuje ako začiatok diskusie o verejnoprávnych médiách. „Počet respondentov, ktorí sa vyjadrili vo verejnej diskusii, je nad očakávania a potvrdzuje, že výber spôsobu zberu údajov prostredníctvom internetu bol správny,“ stojí si na svojom ministerstvo.
Predseda Rady RTVS a mediálny analytik Miroslav Kollár však považuje dotazník za veľmi nešťastný začiatok verejnej diskusie. „Pre mňa nemá žiadnu výpovednú hodnotu,“ povedal.
Dotazník, zverejnený na webovej stránke ministerstva, zisťoval názor na kvalitu vysielania, akých programov má byť viac, či majú pribudnúť pôvodné, koľko má byť reklamy a teleshopingu. V poslednej, tzv. otvorenej, otázke mohol respondent napísať názor alebo odporúčanie – najviac v rozsahu 500 znakov, teda troch esemesiek. Ministerstvo z prieskumu vyčítalo, že STV môže v budúcnosti ďalej strácať divákov.
„Zo všetkých respondentov až štvrtina označila vysielanie STV za nevyhovujúce, pritom dôležitým varovaním pre RTVS na tejto úrovni môže byť skutočnosť, že z nich viac ako 50 % tvorí veková kategória respondentov od 21 do 40 rokov,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Eva Chudinová.
Odborníci považujú výsledky takéhoto zisťovania názorov za takmer bezcenné. „Môžu poskytnúť nápady. Nedajú sa však zovšeobecňovať a povedať, že toto ľudia chcú.“ Prieskum nie je reprezentatívny, okrem pohlavia a približného veku sa nedá zistiť, kto vyplnil dotazník. „Mohlo by ho vyplniť aj desaťtisíc ľudí, ale o ničom to nevypovedá,“ tvrdí sociológ Martin Slosiarik z agentúry Focus.
Prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček označil internetovú anketu za insitný pokus o chýbajúci diskurz. „Akýkoľvek pokus je síce fajn, ale metóda je úplne neadekvátna,“ hovorí. Podľa neho je najvyšší čas, aby šéfka RTVS a vláda definovali, aké verejnoprávne médiá, a či vôbec, sú potrebné.
„Ak je niekde strašná zrada, tak v tom, že občan vôbec nemá predstavu, ako by mali vyzerať verejné služby v postdigitálnom veku. Myslím, že proaktívne by mal niekto povedať, že o tri alebo 5 rokov majú byť médiá takéto, toto by mali spĺňať, na toto sú užitočné, a potom sa spýtať občanov, či na toto treba dávať peniaze. Ale vychádzať z toho, že peniaze sa dávať budú a vy si môžete len oglosovať, či viac športu, alebo modernú hudbu, to nie je korektné,“ hovorí Zmeček.
Z prieskumu vyplynulo, že program televízie nevyhovuje skoro nikomu. Len 16 percent z tých, čo vyplnili dotazník, je spokojných s STV. Najviac chýbajú vzdelávacie programy a programy o vede a výskume, a to najmä dospelým do 40 rokov. Na druhom mieste v nedostatkových programoch sú dokumenty, na treťom zábavné programy. Rozhlas a televízia Slovenska chce výsledky využiť ako inšpiráciu. „Takýto druh prieskumu nemožno považovať za reprezentatívny. Pre nás sú preto najhodnotnejšie osobné názory a podnety, nie čísla,“ reagoval hovorca RTVS Richard Šümeghy.
Dotazník ministra kultúry našiel pochopenie len u koaličných poslancov mediálneho výboru parlamentu. Tomáš Galbavý z SDKÚ ho vníma ako „sympatické gesto“. „Konečne sa niekto pýta aj občanov, ktorí si toto vysielanie platia.“