Podpredseda Smeru priznal, že aj keď návrh na výbore podporil, má dilemu. „Amnestie nepovažujem za morálne, ale tiež vnímam, že ich zrušenie by mnohí právnici vnímali ako oslabenie právneho štátu,“ upozornil Maďarič. Samotný návrh iniciovaný KDH považuje za legitímny a tvrdí, že je prospešné o ňom diskutovať.
Pri hlasovaní o posunutí návrhu do druhého čítania sa Maďarič zdržal. Ako sa zachová v pléne teraz, nepovedal. „Ja budem ešte čakať na diskusie,“ avizoval. Podľa jeho slov majú poslanci Smeru, bez ktorých koalícia ústavný zákon nepresadí, voľnú ruku.
Maďarič si nemyslí, že medzi koalíciou a Smerom vznikne dohoda v tom zmysle, že vládne strany podporia zmenu Ústavy SR z dielne Smeru, ktorá reaguje na maďarskú ústavu, a opozícia za to pomôže zrušiť Mečiarove amnestie.
„Nemyslím si, že by ústavné zákony mali byť prijímané na základe výmenných obchodov. Poslancov má presvedčiť obsah konkrétneho návrhu,“ dodal Maďarič.
To, že rokovania budú prebiehať ešte pred začiatkom schôdze, nevylúčil Pavol Abrhan (KDH). Práve on spolu s Jozefom Viskupičom (SaS) zahlasoval na mediálnom výbore za zmenu ústavy z dielne Smeru, čím spolu s opozíciou vytvorili potrebnú väčšinu na schválenie.
Galbavý: Traumu to už nevyrieši
Tomáš Galbavý (SDKÚ) je pripravený iniciatívu podporiť aj v pléne. „Aj keď si nemyslím, že vyrieši traumu, vnímam to ako symbol. Bude to aj určitý precedens, že aj tí najvyšší predstavitelia krajiny si nemôžu dovoliť to, čo si dovolil Mečiar,“ odkázal.
Predseda výboru Dušan Jarjabek (Smer) priznal rozpaky. „Mám priateľov právnikov, ktorým verím a niektorí hovoria tak a niektorí tak. Neviem, kedy sa spraví väčšia chyba, či vtedy, keď sa tie amnestie nechajú tak, alebo sa zrušia,“ podotkol.
Rafaj na margo návrhu zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara (HZDS) poznamenal, že pod rovnaký meter by mala byť zaradená aj amnestia Michala Kováča v kauze Technopol, ktorou omilostil svojho syna. „Bolo by to priechodnejšie aj spravodlivejšie,“ tvrdí.
„Ja osobne by som nemal problém s tým, keby pozmeňovacím návrhom bol návrh ústavného zákona doplnený o zrušenie tzv. Kováčových amnestií, ak je to podmienka pre podporu Smeru pre návrh tohto ústavného zákona. Osobne rád túto podmienku splním,“ zareagoval predseda výboru Radoslav Procházka (KDH).
Hrušovský: Bol to zločinecký režim
Takejto možnosti sa nebráni ani Pavol Hrušovský (KDH), ktorý zrušenie Mečiarových amnestií do parlamentu predložil. Ako predkladateľ súhlasil, že ak bude predložený pozmeňovací návrh, ktorý bude rušiť aj amnestiu Kováča, tak ho podporí, aj keď spolu nesúvisia. Na margo 90. rokov poznamenal, že to bol zločinecký režim.
„Ak by som prijal názor, že v demokratickom štáte nie je možné použiť takéto, hoci aj krajné riešenie, pripúšťame potom možnosť, že každá politická garnitúra, hoci pácha zlé veci, si môže amnestiami zabezpečiť bezpečnosť navždy,“ dodal.
Jana Dubovcová (SDKÚ) Mečiarovým amnestiám v kauze zavlečenia Kováča mladšieho do cudziny vyčítala, že amnestovali skutok, ktorý nebol predmetom trestného konania a ani v tejto veci neexistoval rozsudok súdu. Mečiar totiž nariadil, aby sa v kauze zavlečenia trestné stíhanie vôbec nezačínalo, prípadne aby sa v ňom nepokračovalo, čo ústava neumožňuje. „Oba akty, ktoré Mečiar vydal, sú paakty, nemajú žiadnu právnu silu,“ myslí si poslankyňa a bývalá sudkyňa.
Madej Dubovcovej pripomenul, že Mečiar postupoval podľa ústavy platnej v roku 1998, teda ešte pred novelizáciou, ktorú v roku 1999 presadila prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Pôvodné znenie ústavy nariadenie nezačatia alebo nepokračovania v trestnom stíhaní umožňovala.
„Či sa vám to páči alebo nie, boli to rozhodnutia vydané v zmysle ústavy a v súlade s ústavou, neboli to paakty,“ adresoval Madej koaličným kolegom vo výbore. Myslí si, že aj keby parlament amnestie zrušil, do veci by sa zrejme vložil ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Návrh na vydanie ústavného zákona, ktorý ruší tzv. Mečiarove amnestie, sa dostal do druhého čítania 85 hlasmi poslancov. Keďže ide o zmenu Ústavy, pri definitívnom hlasovaní o koaličnom návrhu na júnovej schôdzi bude potrebných až 90 hlasov zákonodarcov, ktoré vládne strany nemajú. Okrem koaličných poslancov v máji kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci SNS, zo Smeru ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.
Návrh zrušiť Mečiarove amnestie udelené v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom a týkajúce sa prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda, majú poslanci na stole už šiestykrát. Ich zrušenie by umožnilo súdiť aktérov zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska koncom augusta 1995. Z tohto skutku bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS na čele s Ivanom Lexom. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša, ktorá sa stala pred 15 rokmi.