Sám Krajcer pred dvoma mesiacmi pripúšťal odloženie zrušenia poplatkov pre zlý stav verejných financií. Teraz však tvrdí: „Pokračujeme v reforme verejnoprávnych médií, predloženie zákona je dôkazom toho, že to so zrušením koncesionárskych poplatkov v SaS myslíme vážne.“ Krajcer chce presadiť, aby koncesionárske poplatky boli zrušené už k 1. januáru 2012.
Zrušenie koncesií by si vyžiadalo už na budúci rok zo štátneho rozpočtu najmenej 93 miliónov eur. Túto sumu definovalo ministerstvo kultúry ako nevyhnutnosť, aby RTVS mohla fungovať. Aj to však bude podľa šéfky RTVS Miloslavy Zemkovej málo a nebude možné hovoriť o rozvoji RTVS. „Dajú sa ešte urobiť ďalšie škrty možno na 100, 102 miliónov eur, ale ísť na 95 alebo 96 bude veľmi ťažké,“ povedala.
Kde peniaze nájsť sa podľa člena mediálneho výboru parlamentu Pavla Abrhana z KDH musí dohodnúť Krajcer s Miklošom. „Ale ak takýto návrh predloží a je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, tak nám neostáva nič iné, len to podporiť.“
Ďalší člen výboru Tomáš Galbavý z SDKÚ mu však oponuje: „V programovom vyhlásení vlády máme napísanú aj stabilizáciu verejných financií, znižovanie deficitu a trvalú udržateľnosť. Nemôžeme predkladať návrhy zákonov, ktoré sú v kontradikcii.“ SDKÚ by napojenie RTVS na štátny rozpočet podporila len po súhlase svojho ministra financií.
Galbavý zdôraznil, že zrušenie poplatkov nie je výmysel SaS. „Je to môj zákon, ktorý som predkladal niekoľkokrát v minulých volebných obdobiach.“ Súhlasí s napojením RTVS na percento z HDP, nemusí to však byť hneď. „Programové vyhlásenie je na štyri roky,“ dodal.
Prezident mimovládneho Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček považuje Krajcerovu novelu za „insitnú“ Podľa neho je čudné, že minister vôbec nereflektoval diskusie z uplynulých rokov. Zákon má totiž presne stanoviť, že RTVS dostane ročne 0,142 percenta z HDP spred dvoch rokov, najmenej však 90 miliónov eur.
„Ak sa Ivan Mikloš počas prvej a druhej Dzurindovej vlády niečomu bránil, tak to boli práve nejaké fixácie konkrétnych percent HDP a nejakých konkrétnych finančných súm. Preto by som bol veľmi prekvapený, keby zrazu zmenil svetonázorový prístup.“
Uvoľnenie peňazí pre RTVS nepovažuje za správne ani bývalý minister financií Ján Počiatek zo Smeru. Hovorí, že peniaze oveľa viac potrebuje zdravotníctvo či školstvo. „Toto bude naozaj veľmi vtipné, ak sa im toto podarí. Predpokladám, že SaS ide v duchu hesla, že potrebujú napĺňať svoj volebný program, z ktorého zatiaľ nič poriadne nesplnili.“
O návrhu na zrušenie koncesionárskych poplatkov vo štvrtok rokovala aj Rada RTVS. Podľa jej predsedu Miroslava Kollára členovia rady do siedmich dní zašlú svoje pripomienky. Kollár pripúšťa, že keby sa RTVS platila zo štátneho rozpočtu, je tu možnosť jej ovplyvňovania zo strany štátu, no zároveň pripomína, že výber koncesionárskych poplatkov každoročne klesá. „Na druhej strane však 93 miliónov nie je veľká suma. Veď len STV minula vlani vyše 97 miliónov, takže 93 miliónov pre celú RTVS vystačí sotva na prežitie, nie na jej rozvoj,“ pripomenul Kollár.
Zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo prvou aktivitou Richarda Sulíka, ktorou sa zviditeľnil pred založením SaS. Podarilo sa mu zmobilizovať občanov pre zbieraní podpisov za referendum o zrušení koncesií. Otázka sa napokon dostala do širšieho referenda o viacerých volebných témach SaS. Hlasovanie bolo neplatné pre nízku účasť.