„Odkedy sa opozícia dozvedela, že zvolenie konkrétneho kandidáta môže znamenať pád vlády, postupovala k tej voľbe cez prizmu jediného kritéria. Zvolený doktor Trnka, dobre, nezvolený doktor Trnka, máme tu ústavný armagedon,“ vyhlásil Procházka. Každý deň pritom podľa predsedu Ústavnoprávneho výboru opozícia považovala za problém to, čoho sa deň, týždeň, mesiac pred tým dožadovala. Zlá bola pre ňu verejná voľba, ale aj tajná voľba. „Keď sme nehlasovali, bolo zle, keď sme nevyniesli lístky a hlasovali sme, tiež bolo zle. Keď sa docent Čentéš kandidatúry vzdal, bolo zle. Keď sa nevzdal, bolo tiež zle.“
Na piatkovom (17.6.) kole voľby, v ktorom poslanci Národnej rady (NR SR) zvolili za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, sa členovia Smeru nezúčastnili, lebo podľa Procházku dopoludnia zistili, že Trnka nemá plnú podporu ani v ich radoch.
Poslanec tiež niekoľkokrát zdôraznil, že konečný verdikt Ústavného súdu (ÚS) nezmení nič na tom, že voľba prebehla spôsobom, ktorý bol v poriadku. A to z hľadiska požiadaviek celého politického spektra aj v súlade s dôvodmi podania zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého na ÚS. Naopak, väčšia právna neistota by podľa Procházku nastala, ak by sa voľba generálneho prokurátora v piatok (17.6.) neuskutočnila. „Voľba bola vyhlásená za platnej a účinnej právnej úpravy. Poslanci NR SR vrátane opozičných vyhlásili kandidátov, ktorí súhlasili. Vznikol im ústavou chránený nárok na to, aby voľba prebehla,“ povedal v relácii poslanec. Keby sa voľba neuskutočnila, navrhnutí kandidáti alebo poslanci, ktorí ich navrhli, by sa mohli sťažovať, že v rozpore s ich právami voľba neprebehla, tak ako bola vyhlásená.
Podľa Procházku prezident Ivan Gašparovič vymenuje Čentéša v rozumnej lehote, aj keď to nebude také rýchle, ako keď do funkcie predsedu Najvyššieho súdu vymenoval Štefana Harabina. „To bolo v podstate zo dňa na deň, nečakajúc na žiadne rozhodnutie Ústavného súdu,“ zmienil poslanec. Pripustil, že podstatná časť zodpovednosti za to, že zvoliť kandidáta na čelo generálnej prokuratúry trvalo takmer trištvrte roka, patrí koalícii. Každý jeden ďalší deň zdržania po piatku (17.6.) bude však už podľa Procházku vecou iných ústavných orgánov.