Fico však navrhuje prijať ústavný zákon, ktorý odsúdi Mečiarove amnestie, pričom by v ňom nefigurovali ustanovenia s právnymi následkami. Išlo by o ich deklaratórne odsúdenie. Už to naznačoval aj kresťanským demokratom. „Deklaratórne odsúdenie by bol veľký krok,“ vyhlásil.
Predseda Smeru vylúčil, že by existovala medzi Smerom a koalíciou dohoda, podľa ktorej by Smer podporil zrušenie amnestií a koalícia by podporila návrh jeho strany o štátnom občianstve. „Ak by sa robili dohody medzi opozíciou a koalíciou, museli by sa robiť na úrovni predsedov. Žiadne neexistujú. Bolo by škodlivé spájať témy, ktoré nemajú nič spoločné,“ uviedol.
Vláda podporila zrušenie Mečiarových amnestií
Vláda podporila zrušenie tzv. Mečiarových amnestií a vyslovila súhlas s ústavným zákonom skupiny koaličných poslancov. Návrh koncom mája v parlamente posunuli 85 hlasmi poslancov do druhého čítania, na definitívne presadenie tejto zmeny však bude koalícia v júni potrebovať ešte o päť hlasov viac. Bez hlasov poslancov za Smer preto nemôžu uspieť, vtedy za zrušenie amnestií z klubu Smer hlasoval len Ján Počiatek. Okrem koaličných poslancov za zrušenie amnestií hlasovali aj všetci prítomní poslanci za SNS vrátane predsedu Jána Slotu.
Predseda Smeru Robert Fico sa v minulosti postavil proti zrušeniu amnestií s tým, že sú síce nemorálne, ale nezrušiteľné, čo potvrdil aj Európsky súd pre ľudské práva. Tvrdil, že by mal vrátiť právnický diplom každý, kto má takéto ambície. Minister vnútra Daniel Lipšic však oponuje, že amnestie rušili v mnohých krajinách, kde boli buď diktátorské režimy, alebo boli vydané na základe podivuhodných okolností.
Je to už šiesty pokus zrušiť platnosť rozhodnutia predsedu dnešnej mimoparlamentnej HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý v roku 1998 ako zastupujúci prezident omilostil údajných aktérov únosu prezidentovho syna Michala Kováča do cudziny a amnestoval tiež zmarenie referenda v roku 1997. Po prvý raz však návrh prišiel v čase, keď Mečiar nesedí v parlamente
Podozreniam z únosu Michala Kováča ml. čelilo vtedajšie vedenie Slovenskej informačnej služby (SIS) na čele s Mečiarovým spolustraníkom Ivanom Lexom. KDH prišlo s návrhom symbolicky pri 15. výročí smrti Róberta Remiáša, ktorému v roku 1996 vybuchlo auto na Karloveskej ceste v Bratislave. Bol údajne spojkou bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý v minulosti uviedol, že za únosom syna exprezidenta Michala Kováča do Rakúska stála tajná služba. Trestné stíhanie vo veci trestného činu vraždy Róberta Remiáša je v súčasnosti prerušené, a to od 31. marca 2008, pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.