Prezident vracia späť zákon za zákonom

Prezident Ivan Gašparovič vrátil za rok vlády Ivety Radičovej do parlamentu 19 zákonov. Toľko ich neposielal späť ani za druhej Dzurindovej vlády alebo za vlády Roberta Fica. Kým opozícia a prezident vidia za vrátenými zákonmi zlú prácu vládnej legislatívy či často zmätočné pozmeňovacie návrhy poslancov, politici koalície si myslia, že hlava štátu dáva najavo aj svoje politické postoje k Radičovej kabinetu.

27.06.2011 13:06
Ivan Gašparovič Foto:
Prezident Ivan Gašparovič
debata (17)

Ak by prezident udržal tempo z prvého roka, na konci volebného obdobia by parlament mohol mať na stole okolo 80 vrátených zákonov. Gašparovič pred časom tvrdil, že vláde Mikuláša Dzurindu vrátil 30 a vláde Roberta Fica 29 zákonov. „Čiže tu nejde, že by som sa zameral na túto vládu… Ale niektoré zákony sú ozaj prijímané veľmi narýchlo, šité, ako sa hovorí, horúcou ihlou,“ vravel.

Hovorca prezidenta Marek Trubač tvrdí, že množstvo vrátených zákonov je podmienené kvalitou legislatívneho procesu. „Prezident pri posudzovaní zákonov považuje za prioritu ich súlad s ústavou, prípadne aj inými zákonmi a aj fakt, aký vplyv budú mať na život občana. Médiá mnohokrát hovoria o prelomenom vete prezidenta, no hlava štátu vracia zákony väčšinou so zámerom, aby ich poslanci opätovne schválili s jeho pripomienkami,“ podotkol Trubač. Podľa neho poslanci vo väčšine prípadov schvália aspoň časť prezidentových pripomienok a nie je teda pravda, že by prezident vracal zákony z politického dôvodu.

Koalícia vníma prezidentov postoj k zákonom kriticky. Predseda Mostu – Híd Béla Bugár si myslí, že nasadil vysoké tempo. „Svedčí to o tom, že prezident sa snaží sťažiť vládnutie kabinetu Ivety Radičovej.“ Podľa Bugára je to dané aj tým, že prezident má názorovo bližšie k bývalej vláde.

Poslanec SaS Martin Poliačik tvrdí, že ak chce prezident takto pokračovať, vrátenie zákonov by mal chodiť obhajovať do parlamentu. „Jednoznačne prezident robí oveľa viacej politiky ako poctivej legislatívnej práce,“ vyhlásil Poliačik.

Poslanec Smeru Robert Kaliňák s názormi koalície nesúhlasí, „lebo legislatíva má obrovské nedostatky a mnohé zákony sú protiústavné“. Predsedovi parlamentu Richardovi Sulíkovi pripomína, že sa pod tieto zákony aj podpísal. Kaliňák si myslí, že Sulík by mal naplniť to, čo vyčítal Robertovi Ficovi, ktorého chcel odvolať z funkcie podpredsedu parlamentu pre protiústavný zákon o vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnice.

Podľa politológa Michala Horského jednou z najväčších predností prvého funkčného obdobia prezidenta Gašparoviča bol relatívne hladký priebeh legislatívneho procesu a politická verejnosť si úľavou oddýchla od neustáleho vracania zákonov a šarvátok s jeho predchodcom Rudolfom Schusterom. V novom funkčnom období sa však prezidentov postoj radikálne mení. „Zlé jazyky tvrdia, čo zrejme nie je pravda, že prezident vracia zákony kvôli politickým prešľapom predsedu parlamentu Sulíka. Faktom však ostáva, že vládna koalícia sa nevdojak dostala do silového poľa troch veličín, politickej opozície, Ústavného súdu a pána prezidenta,“ zhodnotil Horský.

Schôdze parlamentu sa v tomto volebnom období už tradične začínajú rokovaním o zákonoch vrátených prezidentom. Tentoraz parlament bude opäť hovoriť o novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Jeho prijatiu predchádzali komplikované rokovania vicepremiéra Rudolfa Chmela z Mostu – Híd so skupinou Obyčajných ľudí okolo Igora Matoviča. Béla Bugár tvrdí, že zákon by mal byť opätovne schválený. „Niet dôvod, aby nezískal podporu. Prezident nedal žiadne iné návrhy, len chce, aby bol zákon odmietnutý. To znamená, že tých 78 poslancov, ktorí za zákon už hlasovali, nemajú dôvod ho odmietnuť,“ myslí si Bugár. Na prelomenie prezidentského veta je potrebných aspoň 76 hlasov.

Vrátenú novelu podporia aj Obyčajní ľudia. „Bolo by trochu choré, keby sme za to isté raz hlasovali a potom nie,“ podotkol Matovič. Vie však o viacerých poslancoch koalície, ktorí boli odhodlaní urobiť korektúry v zákone. Spoliehali sa, že prezident pristúpi k veci konštruktívne a navrhne pripomienky. On však novelu vrátil ako celok, takže poslancom koalície asi nezostane nič len prezidentovo veto prelomiť. „Pripadá mi to, ako keby to urobil naschvál, aby bol zákon v tejto podobe prijatý,“ mieni Matovič.

Parlament bude opäť hlasovať aj o tlačovom zákone, ktorý prezident z doteraz poriadne nevysvetlených dôvodov vrátil tiež.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba