Dnes sú garancie vo všetkých troch fondoch a do systému ich zaviedla ešte minulá vláda. Pre sporiteľov znamenajú, že prípadné straty im musia DSS doplatiť zo svojho majetku. Po novom sa má počet fondov rozšíriť na štyri, ale garancie proti stratám zostanú len v jednom – dlhopisovom fonde.
Minister práce považuje za najlepšie pre väčšinu sporiteľov odstrániť povinné doplácanie vzniknutých strát. Penzijným spoločnostiam tak umožní znovu investovať do akcií. Takéto investície sú síce rizikovejšie, ale z historického hľadiska prinášajú najvyššie, približne šesťpercentné ročné výnosy.
Na druhej strane slovenské akciové fondy aj pred zavedením garancií zarábali menej v porovnaní s konzervatívnymi fondmi. „Netvrdíme, že ľudia nemajú mať peniaze investované v akciách, ale nech ich tam majú uložené sporitelia vedomí si rizík spojených s takýmto investovaním,“ povedal Peter Kažimír (Smer).
Akcie sa vyznačujú prudkými zmenami hodnoty. Zjednodušene, pri 50-percentnom prepade akcií môže mať sporiteľ za pár mesiacov na dôchodkovom účte namiesto desaťtisíc eur len päťtisíc. „Ak prepadne panike, prestúpi do fondu s garanciami, stratu si zafixuje a na budúcom raste akcií nezarobí,“ vysvetlil Jozef Paška, predseda predstavenstva Allianz – Slovenská dss.
Vedomí si týchto rizík pripravujú vlastnú verziu reformy druhého piliera do druhého čítania poslanci OKS. „Treba sa v oveľa väčšej miere spoľahnúť na individuálnu zodpovednosť sporiteľa,“ vysvetlil Peter Zajac. Ľudia by si tak sami mali určiť, v akých fondoch si budú sporiť. „Nemyslím si, že za sporiteľov by mal rozhodovať niekto iný,“ podotkol Zajac.