Štát nemá na oddlženie nemocníc, to ich môže zničiť

Premena nemocníc na akciové spoločnosti je ohrozená, rovnako aj samotné zdravotnícke zariadenia. Štát totiž nemá dostatok peňazí na ich oddlženie. Priznali to minister financií Ivan Mikloš a zdravotníctva Ivan Uhliarik.

01.07.2011 20:00 , aktualizované: 03.07.2011 15:00
nemocnica, lôžka, postele Foto:
Ilustračné foto
debata (13)

Aj napriek tomu však oba rezorty trvajú na tom, že nemocnice sa do konca roka na akciovky zmenia. Keď sa však nemocnice s nesplatenými dlhmi stanú akciovými spoločnosťami, podľa odborníkov im potom hrozia exekúcie, následný zánik, prípadne privatizácia.

Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) síce deklaroval, že nemocnice po premene na akciovky zostanú vo vlastníctve štátu, podľa analytikov to však vzhľadom na riziko nesplatenia dlhov isté nie je. Mikloš pripustil, že nemocnice pred transformáciou nemusia mať splatené všetky dlhy. „Prioritne budeme rokovať s primárnymi veriteľmi, teda tými, ktorí dodávajú materiál do nemocníc, až potom so sekundárnymi, ktorí odkúpili pohľadávky od pôvodných veriteľov. Objem peňazí je však obmedzený, takže nie je zaručené, že budú sekundárni veritelia oddlžení.“

Oddlženie nemocníc, nutné pred transformáciou, bude stáť štát oveľa viac, ako sa čakalo. „Vytvárali sme si istú rezervu v štátnych finančných aktívach, ale tá, zdá sa, nebude stačiť a objem potrebný na oddlženie bude vyšší, ako sme predpokladali,“ povedal v piatok Mikloš.

Ak sa nemocnice nezbavia všetkých svojich dlhov, podľa analytika Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza to bude znamenať ich istý zánik. „Ak nemocniciam zostanú tieto dlhy, spôsobí im to problémy s fungovaním a budú pokračovať racionalizačné opatrenia v tom zmysle, že sa budú zatvárať,“ povedal. „Je pravdepodobné, že to bude znamenať aj vstup súkromných investorov do nemocníc, pretože keď tie pôjdu pre dlhy do konkurzu, budú ich môcť za lacný peniaz kúpiť,“ dodal.

Aj keď je už teraz jasné, že na oddlženie nemocníc nebude dostatok peňazí, rezort zdravotníctva aj financií na ich premene na akciovky naďalej trvajú. Dôvodom má byť podľa Uhliarika neefektívne hospodárenie súčasných riaditeľov. „Manažmenty nezaujímalo a nemuselo zaujímať efektívne fungovanie, aj preto sa zadlžovali, prípadne sa podpisovali zmluvy, ktoré neboli výhodné pre nemocnice. To, čo chceme zmeniť je myslenie manažmentov, ktoré vždy vedeli, že raz príde štát a ten to za nich zaplatí a pomôže im,“ povedal včera minister.

Roman Procházka z Lekárskeho odborového združenia, ktoré už dlhší čas otvorene bojuje proti transformácii, upozorňuje, že súčasní riaditelia nemocníc sú dosadzovaní ministrom a rovnako tak budú aj po premene na akciovky. „Hovorí sa o tom, ako nemocnice plytvajú a riaditelia podpisujú nevýhodné zmluvy, lenže aj akciovky budú mať vedenie a pravdepodobne to budú tí istí politicky dosadení ľudia, ako sú tam dnes,“ povedal Procházka.

V súvislosti s premenou na akciovky Lekárske odborové združenie dokonca pohrozilo, že ak nebude zastavená, tisícky lekárov podajú hromadné výpovede. Zmena právnej formy totiž podľa nich nemocniciam nepomôže, pretože hlavný dôvod zlého hospodárenia je nedostatok zdrojov od zdravotných poisťovní. „Pri súčasnom financovaní považujeme za isté, že aj po transformácii dôjde opakovane k zadlžovaniu. Potom však nebude problém, aby následne dochádzalo v nemocniciach aj k exekúciám a vstupom súkromného kapitálu do predtým štátnej akciovky,“ dodal Procházka.

Jeho slová potvrdzujú aj niektoré nemocnice. Napríklad podľa hovorkyne najzadlženejšej Univerzitnej nemocnice Bratislava Zuzany Čižmárikovej, aj keby bola nemocnica v jeden deň oddlžená, na druhý by hneď začala vytvárať nové straty. „Takmer 90 percent príjmov Univerzitnej nemocnice Bratislava zo zdravotných poisťovní pokrývajú len náklady na mzdy pre zamestnancov. Ostatok finančných zdrojov ostáva na uhradenie nevyhnutných výdavkov na prevádzku, prioritne na lieky. Mesačná prevádzková strata je zhruba 2,5 milióna eur,“ povedala pre Pravdu Čižmáriková.

Stratami štátne nemocnice dohromady vytvorili ku koncu marca dlh pol miliardy eur. Podľa Mikloša to však neznamená, že na oddlženie budú potrebovať presne túto sumu. „Aký bude skutočný objem, budeme vedieť v polovici augusta,“ povedal. O výškach dlhov chcú totiž ešte ministerstvá rokovať s veriteľmi. „Bude to celé riadiť spoločná komisia, kde budú mať po troch zástupcoch ministerstvo zdravotníctva a financií, tie rokovania budú mať jasné pravidlá a budú sa nahrávať,“ priblížil Mikloš.

Transformáciou na akciovky by malo do konca roka prejsť tridsať zdravotníckych zariadení, takéto rokovania však čaká iba dvanásť najzadlženejších. Peniaze na vymazanie ich dlhov by mali dostať od štátu na špeciálny účet v Štátnej pokladnici až tesne pred samotou premenou.

Fakty o transformácii nemocníc

  • premenu nemocníc na akciové spoločnosti schválil parlament začiatkom februára v novele zákona o zdravotných poisťovniach, ktorá vstúpila so platnosti 1. apríla
    • transformácia musí byť skončená do konca roka, možný je maximálny polročný odklad
    • akciovkami by sa malo stať 30 štátnych nemocníc, ktoré sú v súčasnosti príspevkovými organizáciami
    • pred premenou musí štát oddlžiť 12 najviac zadlžených zariadení
    • záväzky nemocníc voči veriteľom k marcu tohto roka predstavujú pol miliardy eur
    • konečná suma oddlženia bude jasná v polovici augusta
    • peniaze na oddlženie pôjdu z rezerv štátneho rozpočtu a pravdepodobne aj z privatizácie teplární
    • o výške dlhov bude s veriteľmi rokovať komisia, kde bude mať zastúpenie ministerstvo zdravotníctva aj financií
    • ako prví budú oddlžení priami veritelia nemocníc, teda dodávatelia liekov a energií, až potom veritelia, ktorí majú nesplatené pohľadávky odkúpené
    • peniaze na oddlženie dostanú nemocnice tesne pred premenou na akciovky na účet v Štátnej pokladnici

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba