Ako možno hodnotiť prvý rok vlády Ivety Radičovej?
Inak ho budú hodnotiť stúpenci vládnej koalície ako stúpenci opozície. Faktom zostáva, že pomaly sa presúvajú sympatie a podpora voličskej základne od strán vládnej koalície k opozícii, čo však v prvom roku vládnutia nemusí byť tá najzávažnejšia chyba. Najväčšou chybou vlády je, že veľa času venuje zachovaniu vlastnej moci.
Aký prívlastok by ste dali tejto vláde?
Hádam najpriliehavejší je, že pôsobí ako dočasná vláda. Členovia vlády si uvedomujú, že buď zachovajú status quo aj s vedomím všetkých dočasností alebo moc úplne stratia.
K zásadnému konfliktu na úrovni vlády nedošlo, ale stáva sa, že to, čo sa prijme vo vláde, nenachádza vždy podporu v parlamente. Prečo?
Vládna koalícia doteraz v neobvyklej miere uvádza do nášho politického života inštitút Koaličnej rady. Ten z parlamentu robí kulisy, z poslancov hlasovacie bábky a politická moc sa prejavuje skôr ako mašinéria na potvrdzovanie či vyvracanie rozhodnutí štyroch lídrov koalície a nie tvorby demokratickej väčšiny, nie tvorby politiky, ktorá je ovplyvnená širokým politickým prostredím, médiami, spoločenskými skupinami, občianskou spoločnosťou. Vláda štyroch lídrov v mori politických osôb a inštitúcií je vláda viac ako labilná.
Pre vládne strany je dôležité plniť vládny program a súčasne u nich badať aj snahy po vlastnom rukopise. Dá sa tak fungovať a zároveň tým nespôsobiť nezhody s partnermi?
O celom rade nezhôd sa presviedčame každý deň od prvého dňa vládnutia. Nezhody sa riešia len v úzkej skupine ľudí. Mocensky sú postavené na štyroch lídroch strán a piatej premiérke, čo nemôže mať pozitívny ohlas v širšej verejnosti okrem stúpencov týchto štyroch strán. Opozícia oprávnene poukazuje na nesúlad inštitútu Koaličnej rady a jeho nadhodnotenie nad ostatnými inštitútmi. Z toho pramenia ustavičné šarvátky medzi štyrmi lídrami, ktorí svojou politickou skúsenosťou dokážu v mene udržania moci preklenúť nezhody. Nedokážu však vytvárať plynulé akcieschopné vládne grémium.
V prvom roku nebol odvolaný ani jeden minister. O čom to vypovedá?
Vláde ako celku chýba integrálny prvok a jasná dominantná politická sila, ktorou by bola buď jedna strana, alebo osoba premiéra. Štyri koaličné strany sa príliš nelíšia od vplyvu v spoločnosti ani silou poslaneckých klubov, čo na jednej strane udržuje istú demokratickú klímu, ale môže ochromiť akcieschopnosť a zodpovednosť jednotlivých rezortov, pretože premiérka nie je tá osobnosť, ktorá zostavila a vedie vládu. Prejavuje sa tam istá polovičatosť, kde expremiér Dzurinda na polovičný úväzok hrá rolu ministra zahraničia a na druhý úväzok ministerského predsedu a integrátora koalície. Radičová hrá úlohu premiérky a na druhý úväzok hovorkyňu rozhodnutí štyroch lídrov.
Aké šance má vláda vydržať ďalšie tri roky?
Je to 50 ku 50. Vláda môže padnúť z viacerých dôvodov. Jedným je neočakávaný odstrel premiérky. Svedkami takéhoto pokusu sme už boli, vláda však chápe, že ak padne, ťažko koaličné strany obnovia svoju moc. Ďalším dôvodom je vyhrocovanie kauzy okolo eurovalu SaS. Ak by sme politické sily brali doslovne, tak takáto kauza znemožňuje pokojné vládnutie. Už dnes by mali hľadať vládne strany nových partnerov namiesto SaS, ale sme na Slovensku a musíme čakať, ako sa to vyvinie.