Vláda chce zmeny, na ktoré nemá silu

Hoci si vláda Ivety Radičovej dala do svojho programu až desať ústavných zmien, za rok neuspela ani s jednou. A nič nenasvedčuje tomu, že by sa to v najbližšom čase mohlo zmeniť.

12.07.2011 12:00
vláda, Radičová Foto:
Členovia vlády Ivety Radičovej
debata (1)

Koaličné strany majú v parlamente formálne 79 hlasov, ale na ústavné zmeny potrebujú aspoň 90, a preto by sa najprv museli dohodnúť aj s opozíciou. Tá však desať ústavných návrhov v programe vlády kritizuje a považuje za opovážlivosť, že si dala za cieľ úlohu, na ktorú nemá reálnu silu. „To je, akoby ste si urobili rozpočet na domácnosť s tým, že vyhráte jackpot v lotérii,“ hodnotí zámery vládnej koalície šéf poslaneckého klubu Smeru Pavol Paška. Podľa neho je výsmechom, že niečo také sa v programe vlády vôbec schválilo. „Ak aj niekde bolo potrebné vstúpiť do ústavných zákonov, povedali sme nie, pretože namiesto štandardného koalično-opozičného dialógu sa tu urobila obrovská priepasť vo vzťahoch,“ podotkol Paška.

Podľa politológa Michala Horského pred rokom sa prijatie ústavných návrhov zdalo ako mimoriadne ambiciózne, ale zatiaľ sa nerysuje nejaká optimálna možnosť dohody koalície s opozíciou. „Tak sa zdá, akoby vládna zostava pred rokom nebola prijala ambiciózny, ale propagandistický program.“

Premiérka už musela kapitulovať pri návrhu ústavného zákona o zrušení trestnoprávnej imunity poslancov. Opozícia sa totiž odmietla pridať k návrhu, a tak koalícia cieľ minimalizovala len na zrušenie priestupkovej imunity, ktorej schválenie odložila na september.

Horský síce považuje argumenty expremiéra Roberta Fica, že zúženie imunity Smer nepodporí z obavy, že koalícia bude prenasledovať opozíciu, za smiešne, ale rovnako smiešny je podľa neho aj postoj koalície, ktorá sa tvári, že politicky stojí za nepriechodnými ústavnými návrhmi a vopred ich riadne nepredrokuje.

Ministri zatiaľ nemienia upustiť od snahy presadiť ústavné návrhy, aj keď ani netušia, ako to docieliť.

Vláde chce prijať trebárs zákon na ochranu 2. dôchodkového piliera. Minister práce Jozef Mihál povedal, že „sa budeme pokúšať o dohodu s opozíciou na podpore takéhoto ústavného zákona“.

Rezort financií pod vedením Ivana Mikloša mieni presadiť tzv. rozpočtovú ústavu, v ktorej sa majú definovať pravidlá disciplíny a transparentnosti vo verejných financiách. „Ministerstvo financií verí, že keď sa po štyroch rokoch budú skladať účty, bude môcť napĺňanie tohto zámeru vyhodnotiť s uspokojením,“ poznamenal hovorca ministra Mikloša Martin Jaroš.

Ústavným zákonom verí aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Do pripomienkového konania už predložila návrh ústavného zákona, aby predseda Najvyššieho súdu nebol zároveň šéfom Súdnej rady. Prakticky to znamená, že by predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin ako šéf Súdnej rady skončil.

Opozícia sa k tomu stavia kriticky. Tieňový minister spravodlivosti Robert Madej povedal, že práve výsledkom reformy súdnictva z prvého obdobia Dzurindovej vlády bolo, že predseda Najvyššieho súdu je predsedom Súdnej rady. „Zaväzujú sa na zmenu vecí, ktoré pred niekoľkými rokmi sami nazvali reformou,“ hodnotí Madej. Rovnako sa mu nepozdáva, aby členmi Súdnej rady mohli byť aj neprávnici. Upozornil, že aj pri tvorbe výberových komisií na prokurátorov môžu byť podľa nedávno schváleného zákona neprávnici. Madej sa pýta, či bude taký člen komisie hodnotiť umelecký dojem, ak nemá patričné vzdelanie a odbornosť.

Koaliční poslanci nevidia nič neobvyklé na tom, že sa vláda zaviazala presadiť ústavné zákony, hoci na to nemá dosť hlasov. Šéf klubu KDH Pavol Hrušovský priznáva, že „ak nebudeme múdri a schopní s opozíciou rokovať o niektorých zásadných ústavných zmenách, neprejde ani jeden zákon“. Podľa neho ambícia politiky musí byť vždy väčšia, ako sú jej možnosti, a záleží na schopnosti zdôvodniť zmenu a presvedčiť opozíciu.

Sám Hrušovský individuálne rokuje s poslancami a stranami na podpore ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Verí, že aspoň tento návrh ústavného zákona bude schválený. Je však skeptický, že sa podarí nájsť zhodu na ďalších zmenách v rezorte spravodlivosti. „Systémové pohľady na fungovanie súdnictva sú diametrálne odlišné, a to nasvedčuje, že tam sa nebudeme vedieť dohodnúť.“

Poslanec a šéf OKS Peter Zajac hovorí, že koalícia si musí dať aj také ciele, ktoré by mali byť dosiahnuté spoločenským konsenzom. „Nehodnotil by som preto kriticky, že si koalícia dala takýto cieľ.“ Skôr mu prekáža, že vláda nesplnila ani tie reformné ciele, ktoré je schopná zvládnuť sama. Ako príklad spomenul reformu vzdelávania. Poslanec SaS Martin Chren zase povedal, že ak sa z navrhovaných zákonov podarí presadiť aspoň časť, určite to bude veľký politický úspech.

Podľa poslankyne ústavnoprávneho výboru Edit Pfundtner z Mostu-Híd záleží na tom, ako sa k návrhom postaví opozícia a ako svojim voličom vysvetlí, prečo takéto návrhy nepodporila. „Ak by ani jeden ústavný návrh neprešiel, bol by to určite neúspech, ale nemyslím si, že za ten neúspech môžeme viniť len vládnu koalíciu, že má nejaké ambície,“ dodala.

**Aké ústavné zmeny si vláda naplánovala

*** Zrušenie trestnoprávnej imunity poslancov. Opozícia bola proti

* Zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov, aby verejnosť mohla kontrolovať majetkové prírastky verejných funkcionárov

* Zrušenie Mečiarových amnestií, pretože nie je možné odsúdiť páchateľov únosu prezidentovho syna Michala Kováča ml. do Rakúska

* Ústavný zákon o fiškálnom pravidle pre hrubý verejný dlh

* Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti

* Ochrana 2. dôchodkového piliera

* Aby predseda Najvyššieho súdu nebol predsedom Súdnej rady

* Aby členmi Súdnej rady mohli byť aj neprávnici

* Zmenu funkčného obdobia sudcov Ústavného súdu tak, aby sa zamedzilo zvoleniu väčšiny sudcov počas jedného volebného obdobia

* Posilnenie postavenia Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry formou ústavného zákona

 
1 debata chyba