„Sme toho názoru, že povinnosť prezidenta je vymenovať generálneho prokurátora bez zbytočného odkladu. Po tom ako Ústavný súd rozhodol o zrušení predbežného opatrenia, nevidíme žiaden dôvod, prečo by nemal byť pán Čentéš vymenovaný. Nenašli sme žiaľ spoločnú reč,“ povedal Sulík, ktorý dnešné stretnutie inicioval.
Podľa jeho slov sa s Gašparovičom zhodli na tom, že prezident má z ústavy povinnosť vymenovať generálneho prokurátora bez zbytočného odkladu. „Nezhodli sme sa na tom, či nejaké konanie na Ústavnom súde je dôvodom na odklad,“ vysvetlil Sulík.
Gašparovič pre porovnanie uviedol, že v prípade menovania vlády je v ústave napísané, že prezident ju na návrh premiéra vymenuje, čo podľa neho znamená bez zbytočného odkladu. Pri generálnom prokurátorovi je zase napísané, že prezident ho na návrh parlamentu vymenúva, čo umožňuje aj časové zdržanie. „Môžem ho vymenovať, no môžem hľadať aj dôvody na nevymenovanie, ako je konanie na Ústavnom súde. No nepovedal som, že ho nevymenujem,“ zdôraznil. Ako bude postupovať v septembri, špekulovať nechcel.
Poslanci zvolili Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora v tajnej voľbe 17. júna 79 hlasmi. Čentéš protikandidáta nemal, Dobroslav Trnka sa vzdal krátko pred samotnou voľbou. Gašparovič ešte v ten deň odkázal, že takto zvoleného šéfa prokurátorov nevymenuje, až kým Ústavný súd nerozhodne o podaní, ktoré mu adresoval zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý.
Gašparovič sa ešte o Zákonníku práce nerozhodol
Prezident sa zatiaľ nerozhodol, či podpíše novelu Zákonníka práce, chce sa ešte oboznámiť so zmenami, ktoré doň pri hlasovaní koalícia zapracovala. „Mám 15-dňovú lehotu a túto lehotu dodržím,“ povedal dnes na tlačovej besede v Prezidentskom paláci po stretnutí s predsedom parlamentu Richardom Sulíkom (SaS). Prezident dodal, že Sulíka bude o svojich prípadných vážnych výhradách informovať.
Gašparovič má výhrady k tomu, akým spôsobom sa hlasovanie v parlamente udialo. Novela bola totiž 74 koaličnými hlasmi schválená vďaka tomu, že štyria poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia sa na hlasovaní nezúčastnili. „Čo pán prezident namietal, to bola akási kultúrna vložka, myslím, že tam nemusela byť, ale čo sa týka legislatívneho procesu, ten bez akejkoľvek pochybnosti bol v poriadku,“ myslí si Sulík. Zdôraznil, že na prijatie zákona postačuje prostá väčšina prítomných poslancov, čo bolo dodržané.
Sulík sa nevyjadril k tomu, či v prípade vrátenia novely zákonníka prezidentom zvolá mimoriadnu schôdzu parlamentu, aby nové znenie zákonníka mohlo byť opätovne schválené ešte pred plánovanou účinnosťou. Tá je stanovená na 1. septembra.
Novelu Zákonníka práce koalícia 74 hlasmi schválila v stredu 13. júla, chce ním spružniť trh práce a znížiť tak nezamestnanosť. Podľa opozície však nové znenie zákonníka ide proti zamestnancom a odborárom a prispeje k zhoršeniu ich postavenia a redukcii sociálnych istôt.