Znižovať tiež plánuje dávky v nezamestnanosti, úmerne s dĺžkou ich poberania. Dlhodobo nezamestnaným chce priškrtiť aj rodičovské príspevky. A zatiaľ nespresnené zmeny sa majú týkať aj dávok v hmotnej núdzi, hoci už dva roky nerástli a v ani najvyššej možnej vyplácanej sume nedosahujú úroveň životného minima.
Čo však, naopak, podniká štát pre to, aby zhruba 380-tisíc ľuďom bez roboty vytvoril pracovné možnosti? Zatiaľ najmä aktívne sľubuje.
„Neviem o nijakých iných aktivitách vlády, ktoré by masovo vytvárali pracovné miesta. A bez toho, aby ľudia dostali šancu pracovať, nemá zmysel znižovať im dávky. Veď z čoho budú žiť?“ uvažuje ekonomický prognostik SAV Pavol Kárász. Podľa neho robí vláda v terajšom období oživenia ekonomiky práve opačné kroky, aké by mala. Znižuje hospodársky rast a zvyšuje infláciu.
„Robí všetko preto, aby vykázala akési fiktívne úspory. Ušetrila síce, keď zastavila výstavbu diaľnic. No koľko, naopak, denne strácame, keď diaľnice nemáme?“ uvádza. Vytváraniu pracovných miest podľa neho neprospieva ani obmedzovanie domácej spotreby zvyšovaním daní či malé ambície voči verejnej správe, ktorá by mohla podstatne viac pomôcť v oblasti aktivačných prác.
Zrušenie súbehu odstupného a výpovednej lehoty, ktoré uberie z peňazí na odchod polovicu doterajších nárokov, presadila koalícia v stredu v novele Zákonníka práce. Na rodičovské príspevky a príplatky sa chystá siahnuť v septembri, na dávky v núdzi od januára. Koncom júna však minister práce Jozef Mihál oznámil aj ďalšiu novinku, plánované zníženie dávok v nezamestnanosti. Ten, kto zarábal priemernú mzdu 746 eur a teraz za pol roka dostane podporu vo výške 2 219,7 eura, by mal po prijatí zmien o 50,38 eura menej.
Podpora by sa v priebehu pol roka, keď je na ňu nárok, mala podľa návrhu ministerstva každé dva mesiace znižovať. Prípadne, ako vyplýva z druhej navrhnutej alternatívy, sa bude vyplácať v závislosti od dĺžky sociálneho poistenia, a to od štyroch do ôsmich mesiacov. Polepšiť by si tak oproti súčasnosti mohli iba tí, ktorým sa podarí získať nové miesto do troch mesiacov, čím by sa u ľudí mala zvýšiť motivácia zamestnať sa čo najskôr.
Michalovi Páleníkovi z Inštitútu zamestnanosti sa zámer ministerstva práce upraviť dávky v nezamestnanosti pozdáva. „No osvedčí sa len v prípade, ak bude dosť pracovných miest a ak sa tiež významne zaktivizujú úrady práce, ktoré občana krátko po prepustení často berú ako na dovolenke a nijako sa mu nesnažia nájsť novú prácu,“ myslí si.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej je však zdôrazňovanie potreby motivácie zo strany ministerstva len lacná politická rétorika. „Iba zakrýva, že nemáme dostatok pracovných príležitostí. V čase, keď práce niet, normálne je snažiť sa udržať ľudí v slušnej kondícii, a nie ich trestať za to, za čo nemôžu. Čím nižšie budú dávky, tým budú menej schopní hľadať si prácu, napríklad aj niekde za ňou vycestovať. Nebudú mať ani len zdroje na získavanie informácií,“ tvrdí Kusá.
Mihál tvrdí, že novela Zákonníka práce „vo výslednom efekte vytvorí niekoľko desiatok tisíc nových pracovných miest“. Odborníci varujú, že pracovný kódex sám osebe to urobiť nedokáže.
Vládne prísľuby sa doteraz nenaplnili ani v iných oblastiach. Napríklad po oznámení veľkého prepúšťania okolo päťtisíc pracovníkov železníc začiatkom roka Mihál tvrdil, že má pre nich pripravené „desiatky konkrétnych pracovných príležitostí“ a rozbehne aj programy rekvalifikácie. Dnes ešte nie je známe ani to, kto by tie programy mal zabezpečovať. A železničiari hovoria o vládnom „podvode“. Rovnako neistá je budúcnosť asi 20-tisíc úradníkov, ktorých by mal prepustiť verejný sektor.
Bombastický projekt obnovy hradov priniesol zatiaľ 50 pracovných miest, ktoré však po pol roku zaniknú. Aj sama premiérka Iveta Radičová priznala, že hoci zamestnanosť trochu stúpa, jej rast zďaleka nezodpovedá miere súčasného ekonomického oživenia.
Páleník pripomína, že pomalý rast zamestnanosti je dnes problémom všetkých krajín Európskej únie. Ide podľa neho o proces analogický s tým, keď počas krízy ekonomika klesala oveľa prudšie, ako rástla nezamestnanosť. Špecifický problém Slovenska však vidí v tom, že až okolo 10 percent jeho ekonomicky aktívneho obyvateľstva tvoria dlhodobo nezamestnaní. „A tých nijaký zákonník zamestnať nepomôže. Pridaná hodnota ich práce by totiž prinajmenšom v prvom roku pracovného pomeru bola nižšia ako mzda, ktorú by dostali. Ktorý súkromník by bol taký ľudomil?“ pýta sa.
Cestu vidí Páleník v zakladaní takzvaných inkluzívnych podnikov, teda malých firiem pre „neštandardných“ zamestnancov, ktorým by objednávky zabezpečoval výhradne verejný sektor. Ako príklad uvádza výstavbu diaľnic, ktorú zabezpečuje štát, presne ten štát, ktorý státitisícom nezamestnaných vypláca sociálne dávky.
"Keď sa vláda snaží postaviť kilometer diaľnice čo najlacnejšie prostredníctvom drahých strojov, na ktorých obsluhu stačí niekoľko ľudí, mala by si tiež občas porovnať, či zatiaľ oveľa viac neprerobila tým, že radšej manuálne nezamestnala stovky ďalších ľudí a nechala ich sedieť doma na dávkach.
Ako štát uberie nezamestnaným
- podľa schválenej novely Zákonníka práce prídu pri strate miesta o súbeh odstupného a výpovednej doby – znamená to, že si budú musieť vybrať, či odídu z práce hneď s odstupným, alebo ešte zostanú posledné mesiace v práci bez následného nároku na odstupné
- podľa návrhu ministerstva práce by mala novela zákona o sociálnom poistení odstupňovať dávky v nezamestnanosti, aby ľudia boli nútení hľadať si prácu
- podľa prvej možnosti bude prvé dva mesiace nezamestnaný dostávať dávku vo výške 65 percent, ďalšie 45 percent a posledné dva 35 percent
- podľa druhej možnosti bude prvé dva mesiace vo výške 60 percent, ďalšie 45 percent a posledné dva 40 percent
- dĺžka poberania dávky by závisela od doby poistenia v nezamestnanosti
- rezort práce chystá aj zmeny v dávkach v hmotnej núdzi, zatiaľ ich však nespresnil
Aká by bola dávka v nezamestnanosti po novom
(podľa návrhu rezortu práce)
pre človeka, ktorý pracoval za priemernú mzdu 746 eur
- ak bol človek poistený v nezamestnanosti menej ako tri roky, mal by nárok na štyri mesiace poberania dávok a dostal by 1 496,1 eura
- poistený od troch do štyroch rokov by mal nárok na päť mesiacov poberania dávok, teda 1 832,7 eura
- poistený od štyroch do piatich rokov by dostával dávky šesť mesiacov, teda za polroka 2 169,3 eura
- poistený šesť rokov by mal nárok na osem mesiacov poberania dávok v nezamestnanosti a dostal by dokopy 2 842,56 euradnes takýto človek za pol roka nezamestnanosti dostane dávku v nezamestnanosti 2 219,7 eura
O koľko peňazí príde po novom človek pri strate zamestnania
muž zamestnaný štyri roky u jedného zamestnávateľa, ktorý poberal priemernú mzdu 746 eur
- odstupné a výpovedná lehota – doteraz mal pri prepustení nárok na dvojmesačnú výpovednú dobu a odstupné za dva mesiace, čo dokopy znamená štyri hrubé príjmy v celkovej sume 2 984 eur. V novom zákonníku sa však súbeh oboch položiek ruší, čím táto suma klesne na polovicu – strata 1 492 eur
- dávky v nezamestnanosti – prepustený pracovník bol aj štyri roky sociálne poistený, kým teraz by za pol roka dostal dávku v nezamestnanosti 2 219,7 eura, po presadení zmien plánovaných ministerstvom práce by mal nárok na päť mesiacov podpory v celkovej výške 1 832,7 eura – strata 387 eur
- dávky v hmotnej núdzi – ak by bol nezamestnaný dlhšie a skončil by na dávkach v hmotnej núdzi, pri predpoklade, že žije v domácnosti dvoch dospelých a dvoch školopovinných detí a započítaní základnej dávky aj možných príspevkov by získal mesačne 329,20 eura (životné minimum pre takúto rodinu je pritom už dnes 495,55 eura). Ministerstvo práce však chystá novelu zákona o sociálnom poistení, kde chce priznávať dávky adresnejšie, zásluhovejšie a ušetriť na nich, podrobnosti však zatiaľ nespresnilo
- rodičovský príspevok a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa – ak by sa jemu ani manželke nedarilo nájsť prácu, za štyri roky by nevykázali odpracovaných 270 dní a narodilo by sa im dieťa, v zmysle pripravovaných noviel príslušných zákonov by sa im rodičovský príspevok znížil na polovicu, čo by znamenalo stratu (190,10 : 2) = 95,05 eura mesačne a o jednorazový príplatok by prišli úplne, čo znamená stratu 678 eur