Ministerstvo práce si, naopak, myslí, že normy má stanovovať len manažment, ktorý je za chod firmy zodpovedný.
„Realita v slovenských podnikoch je taká, že každý zamestnávateľ chce využiť zamestnancov na maximum,“ povedal Miroslav Chládek, predseda odborov v žilinskej automobilke Kia. Na druhej strane sa odbory v podniku snažia presadiť čo najlepšie podmienky pre zamestnancov. „Vzájomná dohoda tak bola kompromisom, pri ktorom vždy museli ustúpiť obidve strany,“ dodal Chládek.
Zvyšovanie noriem práce je dnes v automobilovom priemysle bežnou praxou. Nové stroje dokážu urobiť naraz viac práce, zrýchľuje sa i dodávanie materiálu a zlepšujú sa technologické postupy. „Máme tu napríklad mechanizované stanice, ktoré majú dvadsať skrutkovačov a tie zaťahujú naraz,“ povedal nedávno pre Pravdu Boris Michalík, najstarší zamestnanec Volkswagenu.
„Zvyšovanie noriem pri kupovaní výkonnejších strojov je objektívne. My sa ale obávame, že zamestnanci budú musieť vyrobiť viac na rovnakých strojoch,“ dodal Stanislav Tarnovský z Odborového zväzu KOVO. Problémy so splnením zamestnávateľom stanovených noriem mali nedávno napríklad v topoľčianskej firme Pankl Automotive Slovakia. Zamestnanci pri výrobe automobilových súčiastok nestíhali urobiť všetky potrebné merania a navyše chybné výrobky im zamestnávateľ chcel strhávať z platu.
Vedenie podniku sa nakoniec dokázalo s odborármi dohodnúť na normách vyhovujúcich obidvom stranám. „Ako to bude ale vyzerať v budúcnosti, keď žiadna dohoda nebude potrebná?“ pýta sa Tarnovský. Dobre stanovenú normu by totiž mala väčšina zamestnancov stihnúť splniť na sto percent v osemhodinovom pracovnom čase.
„Prijaté zmeny sú ale vyslovene zdieraním ľudí. Navyše si nemyslím, že povedú k zvýšeniu zamestnanosti, ale len zbytočne zhoršia postavenie už pracujúcich ľudí,“ dodal Zoroslav Smolinský, šéf odborov bratislavského Volkswagenu. Samotná automobilka ide od augusta prijímať tisícpäťsto nových ľudí v súvislosti s výrobou nových áut radu New Small Family.
S tým však nesúhlasia predstavitelia zamestnávateľov. „Výsledná novela je výrazne v prospech vytvorenia podmienok pre zvyšovanie zamestnanosti,“ povedal Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje zamestnávateľov nad päťsto zamestnancov.
„Zodpovednosť za chod firmy a jej ekonomické výsledky nesie manažment firmy. Ak sa dostane firma do problémov, odborári nie sú tí, ktorí riešia problémy s odbytom alebo prepúšťaním, robí to manažment. Preto má mať právo rozhodovať aj o normách práce,“ povedala Slavomíra Sélešová, hovorkyňa ministerstva práce. Podľa nej ak budú mať zamestnanci pocit, že normy nie sú v poriadku, budú sa môcť obrátiť na inšpektorát práce, ktorý je kompetentný to posúdiť.