Do dôchodku odchádzame skoro. S malou penziou

Nutnosť zvýšenia dôchodkového veku na Slovensku politici často podporujú štatistikami, podľa ktorých ten súčasný patrí k najnižším spomedzi štátov Európskej únie či OECD.

19.07.2011 20:00 , aktualizované: 20.07.2011 12:00
dôchodca, dôchodok, penzia, dôchodcovia, účet,... Foto:
Ilustračné foto
debata (51)

Takisto sa odvolávajú na postupné predlžovanie rokov dožitia či fakt, že Slováci si penziu užívajú približne rovnako dlho ako ich ekonomicky vyspelejší európski susedia. Zaryto však mlčia o rozdieloch v kvalite života na dôchodku, v ktorej by sa Slovensko s vyspelým svetom len sotvakto odvážil porovnávať.

„Ak v centre Bratislavy stretnete dvojicu pekne oblečených, usmiatych, spokojných a zdravých starších ľudí, takmer zaručene prišli zo zahraničia,“ mieni sociologička Sylvia Porubänová. Naopak, slovenskí penzisti podľa nej zvyčajne pôsobia ako zrobení, fyzicky aj psychicky vyžmýkaní a opotrebovaní. Pre nedostatok peňazí zanedbávajú starostlivosť o seba, nesprávne sa stravujú, zle sú na tom zdravotne a majú zväčša chmúrnu náladu.

„Život na penzii by nemal byť len čakaním na smrť, ale aktívnym obdobím, keď má človek možnosť cestovať, venovať sa koníčkom a plniť si sny, na ktoré predtým nemal čas. Z tohto pohľadu sú však súčasní slovenskí dôchodcovia stratenou generáciou,“ uvažuje sociologička.

V osobitnom postavení sú podľa Porubänovej ženy. Vyčítalo sa im, že najmä tie viacdetné do penzie odchádzali v porovnaní s mužmi o niekoľko rokov skôr. A vzhľadom na vyšší vek dožitia si ho užívali oveľa dlhšie. „Naozaj nebolo normálne, ak žena viac ako tretinu života trávila na penzii,“ pripúšťa sociologička. No patrí sa podľa nej pripomenúť aj to, že viacdetné matky majú zväčša aj najnižšie dôchodky. Že za celoživotnú prácu „v druhej zmene“ v domácnosti im nikto nezaplatil. A že na starobu sa o nich často nemá kto postarať, keďže ich dospelé deti si nemôžu dovoliť pracovné výpadky a služby poskytované v tejto sfére sú drahé a nedostatkové.

Kým vo väčšine krajín už dôchodkový vek zvýšili na 65 či 67 rokov, na Slovensku v súčasnosti stále beží len proces jeho zvyšovania na 62 rokov. Mužom sa na túto hranicu z bývalých 60 rokov zvýšil jednorazovo v roku 2008. Ženám z úrovne 53 až 57 rokov v závislosti od počtu detí vzrastie na rovnakú hranicu postupne do roku 2024. Už teraz však politici aj odborníci poukazujú na nevyhnutnosť čo najskôr dôchodkovú vekovú hranicu zvýšiť aspoň na 65, ak nie na 70 rokov, pretože inak podľa nich skolabuje prvý dôchodkový pilier.

Aj z aktuálnej vládnej Analýzy dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému vyplýva, že penzijný vek na Slovensku v roku 2009 patril v rámci krajín OECD k najnižším. V prípade mužov malo 24 štátov dôchodkový vek 65 a viac rokov a len šesť vrátane Slovenska nižší ako 65 rokov. V prípade žien bola situácia ešte výraznejšia, keďže vek odchodu do penzie žien s dvoma deťmi bol u nás iba 57,5 roka, teda najnižší zo všetkých krajín OECD. „Postupným zvýšením dôchodkového veku na 62 rokov do roku 2024 sa tento rozdiel podstatne zníži, no stále bude nižší ako v ostatných krajinách OECD, pričom sa nedá vylúčiť, že niektoré krajiny v priebehu nasledujúcich rokov pristúpia k ďalšiemu zvyšovaniu dôchodkového veku,“ konštatuje sa v materiáli.

Podľa čerstvých vládnych úvah by sa však už od roku 2015 malo začať s ďalším navyšovaním dôchodkového veku v závislosti od demografického vývoja a pomeru pracovne aktívnych ľudí k penzistom. Nepríjemné schvaľovanie tohto zámeru však kabinet nateraz presúva za horizont budúcich parlamentných volieb.

Ani v priemernej dobe poberania dôchodku na tom Slovensko zďaleka nie je najhoršie. U mužov je v krajinách OECD približne 17,5 roka, kým na Slovensku to bolo 16,3 roka, teda zdola veľmi blízko priemeru. Z postkomunis­tických štátov na tom bolo lepšie Česko, Slovinsko aj Maďarsko, no horšie v prieskume obišli aj také vyspelé štáty ako Nórsko, Dánsko či USA. V prípade žien sa dokonca priemer OECD pohybuje na úrovni 21,9 roka, no na Slovensku si ho ženy užívali až 25,1 roka. Lepšie na tom nebola ani jedna z bývalých krajín východného bloku.

Priemerná dĺžka života na Slovensku však v roku 2009 dosahovala u mužov 71,3 roka a u žien 78,7 roka, čo v rámci európskej „dvadsaťpäťky“ predstavovalo siedme, resp. šieste najnižšie hodnoty. „V najbližších desaťročiach sa očakáva výrazný vzostup a dobiehanie európskeho priemeru. Do roku 2060 sa predpokladá nárast očakávanej dĺžky života u mužov o 10,6 roka a u žien o 8,6 roka,“ sľubuje vládna analýza.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba