„Prezident sa rozhodol novelu Zákonníka práce podpísať, pretože nezistil také dôvody na vrátenie, pri ktorých by mohol vyjadriť pochybnosti o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v rámci smerníc EÚ v oblasti pracovného práva, ako aj dohovorov a odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce,“ uviedol hovorca prezidenta Marek Trubač.
Niektoré inštitúty uvedené v novele Zákonníka práce, napríklad konto pracovného času a delené pracovné miesto, by podľa prezidenta mohli čiastočne prispieť k tomu, aby sa výrazne nezvyšovala nezamestnanosť.
Hlava štátu podľa Trubača zvažovala všetky alternatívy, teda aj prípadné vrátenie novely Zákonníka práce do parlamentu najmä z hľadiska vyváženosti pracovnoprávneho vzťahu s ohľadom na mieru ochrany zamestnancov.
„Pán prezident verí v zodpovednosť zamestnávateľov nezneužívať pracovný potenciál zamestnancov, ako aj nezneužívať nezamestnanosť v neprospech zamestnancov; verí aj v dôsledné vykonávanie kontrolných oprávnení všetkých orgánov v oblasti ochrany práce, vrátane kontrolnej činnosti zástupcov zamestnancov,“ skonštatoval hovorca prezidenta.
Poisťovne budú môcť vytvárať zisk
Prezident podpísal aj novelu zákona o zdravotných poisťovniach, na základe ktorej budú môcť od augusta opätovne tvoriť zisk.
Ministerstvo zdravotníctva stanovilo určité podmienky. Zdravotná poisťovňa musí použiť zisk na tvorbu rezervného fondu až do výšky 20 percent a zvyšnú časť môže rozdeliť medzi akcionárov. Za dostatočnú výšku rezervného fondu sa malo podľa zákona považovať 20 percent základného imania spoločnosti.
Ďalšou podmienkou je povinná tvorba technických rezerv na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov zaradených v čakacích zoznamoch.
Navrhované podmienky majú podľa ministerstva zabezpečiť, aby poisťovne netvorili zisk v neprospech svojich pacientov a neodsúvali im napríklad operácie. „Zdravotná poisťovňa nemôže dosahovať zisk na úkor svojich poistencov tým, že by ich odsúvala do poradovníkov namiesto toho, aby im uhradila zdravotnú starostlivosť bez čakania,“ konštatuje ministerstvo.
Legislatívnu úpravu zakazujúcu zdravotným poisťovniam tvorbu zisku zaviedla od roku 2008 predchádzajúca vláda pod vedením Roberta Fica (Smer). Vládna koalícia na čele s Ivetou Radičovou (SDKÚ) to považovala za zlé opatrenie. V programových tézach preto deklarovala, že tvorba zisku zdravotných poisťovní by sa mala za jasne stanovených pravidiel opäť obnoviť. Novela reaguje aj na nález Ústavného súdu, podľa ktorého bol zákaz zisku poisťovní protiústavný.
Novelu zákona o cestnej premávke vrátil
Gašparovič vrátil parlamentu novelu zákona o cestnej premávke. Nesúhlasí s opätovným vyraďovaním starých vozidiel z evidencie na základe čestného vyhlásenia.
Podľa Gašparoviča forma čestného vyhlásenia vytvára riziko, že v skutočnosti sa vozidlá takto vyradené z evidencie budú aj naďalej používať bez príslušných technických kontrol, prípadne sa demontujú na neautorizovaných šrotoviskách. Vidí tiež hrozbu uprednostnenia iných hľadísk pred ekologickým riešením autorizovaného spracovania starých vozidiel.
Prezident preto navrhol parlamentu, aby pri opätovnom prerokovaní schválila zákon s navrhovanými zmenami a posunula jeho účinnosť od 1. novembra tohto roku, informoval hovorca prezidenta Marek Trubač.
Poslanci schválením novely okrem iného rozhodli, že vodiči jazdiaci pod vplyvom alkoholu budú mať od septembra sťaženú situáciu. Tí, ktorí pri kontrole nafúkajú viac než jedno promile, sa dopustia trestného činu, za ktorý im bude hroziť trest odňatia slobody až na jeden rok.
Nedbanlivých funkcionárov čakajú tresty
Od začiatku septembra bude nedbanlivým verejným funkcionárom hroziť až päťročné väzenie, zavedie to novela Trestného poriadku, ktorú podpísal prezident. Z novely, ktorú parlament schválil 13. júla, vyplýva, že sa funkcionári potrestajú, ak ich nekonaním vzniknú veľké škody na verejnom majetku alebo ak na to doplatia ľudia ťažkou ujmou na zdraví.
Paragraf o zodpovednosti verejných funkcionárov však poslanci zmenili tak, aby nedbanlivosť bola trestná iba vtedy, ak funkcionári vedia, že ich nekonanie môže viesť k škodám a oblasť, kde škody vznikli, spadá do ich právomocí.
Petrovi Osuskému (klub Most-Híd) sa do novely podarilo presadiť paragraf o tzv. jáchymovskej lži. Okrem popierania zločinov fašizmu tak bude trestné aj popieranie, spochybňovanie, schvaľovanie alebo ospravedlňovanie režimov založených na komunistickej ideológii alebo inom hnutí, ktoré násilím smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd. Trestnú sadzbu v týchto prípadoch parlament stanovil na šesť mesiacov až tri roky.
Prísnejšie tresty budú hroziť za týranie zvierat. Medzi ďalšími zmenami Trestného poriadku je napríklad i paragraf o nebezpečnom prenasledovaní a rozšírenie možnosti dohody o vine a treste počas súdneho konania. Podľa schváleného znenia novely povinné odoberanie odtlačkov prstov a DNA už nebudú musieť strpieť len obvinení, ale aj podozriví z trestných činov.
Prezident okrem toho podpísal aj novelu zákona o orgánoch štátnej správy v colníctve, zákon o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a zákon o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov.