Ako presne sa dôchodky budú počítať po novom, jasné nie je. Ministri práce a financií sa zatiaľ dohadujú na princípe zmeny. Isté však je, že obidva zámery budú znamenať škrty, ktorými štát na dôchodcoch ušetrí.
Návrh ministra práce Jozefa Mihála vychádza z predpokladu, že o päť rokov, keď už bezdetné ženy budú do penzie odchádzať 62-ročné, sa dôchodkový vek mužom aj ženám začne ďalej automaticky zvyšovať. Rýchlosť zvyšovania by mala závisieť od priemernej strednej dĺžky dožitia. „Rozdiely v očakávanej dĺžke dožitia sú objektívnym faktorom pre stanovenie dôchodkového veku,“ uvádza sa aj v analýze rezortu práce.
V zásade by sa teda podľa Mihálovho zámeru nemal predlžovať počet rokov, keď penzista čerpá financie zo systému. Minister predpovedá, že takto podmienený rast veku odchodu do dôchodku bude mierny, ročne len niekoľko dní. Ba mohol by aj klesnúť, ak by sa parametre dožitia vyvíjali nepriaznivo.
Práve vek dožitia chce Mihál využiť aj pri úprave aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorá je jedným z určujúcich ukazovateľov pri výpočte výšky penzie. V princípe, čím viac rokov by si priemerný penzista užíval dôchodok, tým by ho mal nižší.
| Ako plánuje vláda ušetriť na penziách |
|---|
| *** zvýšiť dôchodkový vek** – neuvažuje však o priamom stanovení cieľovej hranice napr. 65 rokov s prechodným obdobím, ale o automatickom predlžovaní veku odchodu do penzie v závislosti od predlžujúceho sa priemerného veku dožitia – od roku 2016 |
*** zmeniť výpočet dôchodku** – aktuálna dôchodková hodnota by sa mala upraviť buď v závislosti od priemerného veku dožitia (návrh rezortu práce), alebo v závislosti od podielu počtu aktívne pracujúcich ľudí a dôchodcov (návrh rezortu financií) – od roku 2016
*** upraviť spôsob valorizácie dôchodkov** – namiesto súčasného percentuálneho ,,švajčiarskeho" mechanizmu chce valorizačné percento stanoviť len z tzv. dôchodcovskej inflácie – od roku 2013
*** stanoviť hornú hranicu dôchodku** – pravdepodobne vo výške priemernej mzdy, čo by postihlo najmä dôchodcov, ktorí do systému odviedli najviac peňazí a nesporia si v druhom pilieri – od roku 2013
S takým návrhom však nesúhlasí minister financií Ivan Mikloš. „Keďže stredná dĺžka života už bude mať vplyv na samotný dôchodkový vek, nie je vhodné použiť rovnaký ukazovateľ aj na vývoj aktuálnej dôchodkovej hodnoty,“ píše sa v stanovisku jeho ministerstva.
Finančný rezort navrhuje, aby sa v novom výpočte dôchodkov radšej odrazil vývoj podielu medzi tými, ktorí do penzijného systému prispievajú, a tými, ktorí z neho poberajú penzie. Čím menej ľudí by teda prispievalo na jedného dôchodcu, tým nižšia by mala byť jeho penzia. „Takto nastavený indikátor rýchlejšie reaguje na demografický vývoj, pričom môže nielen znižovať, ale aj zvyšovať mieru náhrady,“ argumentuje Miklošovo ministerstvo. Ľudí, ktorí robia na penzistov, je však čoraz menej a je to aj vo svete jeden z hlavných dôvodov zmien v penzijných systémoch.
Ekonomickému analytikovi SAV Pavlovi Kárászovi sa Miklošov návrh javí reštrikčnejší ako Mihálov, no nechváli ani jeden z nich. „Znovu vychádzajú len zo známej pravdy, že najľahšie sa šetrí na masách, ktoré sa nevedia brániť,“ tvrdí. Zdôrazňuje, že ak chce vláda naozaj usporiť na verejnej správe, musí konečne začať na sociálny systém hľadieť ako na celok. Nielen z neho „vytiahnuť a optimalizovať“ dôchodky. „Kde je seriózna dopadová analýza takýchto dôležitých zmien, nielen taká slabučká mihálovská? A kde je celospoločenský konsenzus, ktorý je pri takých vážnych reformách nevyhnutný?“ pýta sa Kárász.
Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti nie sú ministerské návrhy v spore. „Kým Mihál vidí človeka, ktorý roky platí odvody do systému, aby z neho získal férovú penziu, Mikloš zohľadňuje aj to, že štát jednoducho na to nemá,“ porovnáva.
Čo sa však týka stále sa znižujúceho podielu pracujúcich k dôchodcom, podľa Páleníka politici neprihliadajú na to, že dnes študuje na vysokých školách nie 15, ale už 50 percent mladých. A na škole zotrvávajú niekedy aj 10 rokov. Pritom aj tento čas sa im započítava do odpracovaných rokov a významne skracuje dobu, ktorú musia na získanie dôchodku odrobiť. „Požiadavky na odpracované roky ba sa mali sprísniť,“ odporúča.
Okrem toho je tu niekoľko stotisíc ľudí v produktívnom veku, ktorí môžu pracovať a nepracujú – a práve oni na sociálny systém pôsobia najzhubnejšie a zhoršovali by „Miklošov koeficient“ výpočtu dôchodkov. „Aj prvému pilieru by najrýchlejšie a najefektívnejšie pomohlo predovšetkým razantné naštartovanie zamestnanosti,“ myslí si Páleník.
O zmenách v penziách momentálne prebieha pripomienkové konanie. Vláda v zámeroch zatiaľ jasno nemá, o čom svedčí aj stanovisko Úradu vlády, ktorý požaduje ustanovenia o zvyšovaní dôchodkového veku, zmene výpočtu dôchodkov a oslabovaní zásluhovosti v prvom pilieri z novely zákona o sociálnom poistení vypustiť. „Nie je vhodné, aby pri existujúcej dimenzii problémov so zavedením superhrubej mzdy sa tieto kombinovali s vecnými problémami v sociálnom poistení, ktoré vyžadujú širšiu diskusiu,“ zdôvodňuje Úrad vlády.
Do penzie sa pôjde neskôr
Dôchodkový vek na Slovensku bude musieť ísť hore, zhodujú sa na tom takmer všetci analytici. Pavol Kárász zo SAV by uprednostnil, aby vláda znovu stanovila s určitým prechodným obdobím postupného nabiehania jeho pevnú hranicu, napríklad 65 rokov. Naopak, Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti si myslí, že by bolo lepšie zvyšovať ho podľa nejakého zvoleného parametra.
Aj na úrovni Európskej únie sa dnes vedie búrlivá diskusia o tom, či by sa permanentné zvyšovanie nemalo zakotviť priamo do legislatívy členských štátov. Tak, aby nezáviselo od verdiktu ich vlád.
Ministerstvo práce v rámci penzijných zmien navrhuje aj oslabenie zásluhovosti od roku 2016. Čo znamená, že ľuďom, ktorí zo svojich nadpriemerných príjmov odvádzali do Sociálnej poisťovne viac, sa majú ich dôchodky postupne a čoraz silnejšie redukovať. Dôchodky vyplácané z prvého piliera by nemali presiahnuť hranicu priemernej mzdy.
„To je absolútne nespravodlivé. A postihlo by to najmä tú skupinu starších pracujúcich občanov, ktorí už nemali šancu zapojiť sa do druhého piliera,“ hovorí Kárász. Pripomína, že vyššiu zásluhovosť do prvého piliera presadil exminister práce za SDKÚ Ľudovít Kaník, člen aj súčasnej koalície.
Už od januára 2013 by sa navyše mal zmeniť aj spôsob každoročnej valorizácie penzií. Kým doteraz rástli „švajčiarskym“ systémom, ktorý zohľadňoval nielen infláciu, ale aj rast miezd v prvom polroku predchádzajúceho roku, po novom by indikátorom mala byť takzvaná dôchodcovská inflácia. Tá závisí od medziročného rastu spotrebiteľských cien v domácnostiach dôchodcov. Čiže v uvažovanom dôchodcovskom spotrebnom koši sa neberú do úvahy položky ako autá, elektrospotrebiče či ďalšie položky, ktoré penzisti už väčšinou nenakupujú, ale tovary a služby, bez ktorých sa obvykle nezaobídu, ako potraviny, lieky či energie.