Slovenská sieť proti chudobe žiada odloženie nového zákona o hmotnej núdzi. Čo považujete za jeho najväčšie riziká?
Najhoršie je, že sa zákon pripravil bez koordinácie s rekonštrukciou životného minima. To sa malo prehodnotiť do konca roku 2012, aby zohľadňovalo životné náklady. Dnešná suma 189,83 eura totiž nemá žiaden vzťah k minimálnemu spotrebnému košu, ktorý je nutný pre ústavne garantované právo na dôstojný život. Je to úplne fiktívna suma. Už v roku 2005 robili zahraniční experti analýzu a absolútnu chudobu vtedy vyrátali o tritisíc korún vyššiu ako vtedajšie životné minimum. Životné minimum nezahŕňa základné životné potreby a odvodzovať od neho dávky je hazard.
Je motivačná časť dávky, ako ju navrhuje ministerstvo práce, dostatočná?
Predovšetkým nie je garantovaná. Sľubovali, že každý, kto chce prejaviť aktivitu, bude mať možnosť. Ale neurobila sa žiadna analýza, či je to zabezpečené. Myslím si, že nebude dostatok komunitných centier a mimovládnych organizácií, kde by mohli nezamestnaní prejaviť aktivitu. Okrem toho ministerstvo upustilo od konceptu medzitrhu práce, ktorý mal tiež slúžiť na zvýšenie príjmu. Jednoducho šetria výdavky na aktívnu politiku zamestnanosti a napriek tomu dávajú do zákona, že človek si má zvýšiť dávku aktivitou. Základná dávka, 20 percent životného minima, je na neprežitie. Veľkým problémom je aj nevyplácanie motivačného príspevku deťom navštevujúcim špeciálnu triedu. To má zabrániť tomu, aby rodičia dávali deti do špeciálnych škôl pre ľahšie získanie príspevku, môže však byť veľkou ujmou pre chudobné rodiny, ktorých deti skutočne potrebujú špeciálnu starostlivosť.
O príspevok v núdzi príde aj vyše 30-tisíc dôchodcov, keď sa im začne do príjmu zaratúvať celý dôchodok, teraz sa im počítalo najviac 75 percent.
To je veľmi negatívna vec. Ministerstvo si však myslí, že zmierni dosah na dôchodcov zmenou vyplácania príspevku na bývanie. Ten už nebude paušálny. Bude sa vyratúvať ako rozdiel medzi nákladmi na bývanie a príjmom, dôchodcovia tak môžu dostať dávku späť.
V čom sú pozitíva nového zákona?
V tom, že zohľadňuje počty členov v domácnosti. Doteraz sa rozlišovalo len medzi domácnosťami bezdetnými, s jedným až štyrmi deťmi a s päť a viac deťmi. Pre domácnosť bola paušálna dávka, či mali jedno, alebo štyri deti. To bolo nespravodlivé. Po novom suma 20 percent životného minima, ktorá sa bude napočítavať na člena domácnosti, je veľmi nízka, ale predsa môže viesť k celkovej vyššej dávke pre domácnosť. Pozitívnou zmenou je aj to, že do domácnosti sa budú rátať len deti do 18 rokov, teraz to bolo do 25.
Bude nové vyplácanie príspevku na bývanie spravodlivejšie než dnes?
Dobré je, že sa zohľadnia potreby a príjmy ľudí. Veľkým problémom však je, že v zákone zostáva podmienka trvalého bývania. S výnimkou seniorov v domovoch sociálnych služieb, kde sa predpokladá trvalý pobyt, nik z tých, ktorí žijú v rôznych ubytovniach, útulkoch či azylových centrách nebude mať nárok na príspevok na bývanie. Tieto zariadenia totiž nie sú určené na trvalé bývanie. Čiže príspevok nedostanú tí najchudobnejší, ani tí, čo žijú v chatrčiach postavených bez stavebného povolenia.