Vyššie dávky totiž budú môcť dostať len tí, ktorí prejavia aktivitu. Kto sa nezapojí do práce pre obce či mimovládky, nebude posielať deti do školy, príde oproti dnešku o desiatky eur.
Najohrozenejšou skupinou tak budú ľudia v hmotnej núdzi na vidieku či v rómskych osadách, ktorí navyše prídu aj o príspevok na bývanie. Podľa odborníkov je celý tento systém nedomyslený, pripravený narýchlo a treba ho ešte dopracovať.
„V opačnom prípade zákon uvrhne mnoho ľudí do absolútnej chudoby,“ upozorňuje odborníčka na sociálnu prácu a chudobné regióny Jurina Rusnáková. Základná dávka v hmotnej núdzi by sa znižovať nemala. Podľa nej mnohí ľudia nebudú mať šancu získať motivačnú časť, a to vrátane oblastí s niekoľkotisícovými rómskymi osadami. Problém však môžu mať aj Nerómovia, keďže je veľmi veľa ľudí, ktorí nepracujú, lebo nemajú kde.
Štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová pripúšťa, že problém s aktivizáciou môžu mať ľudia zo sociálne vylúčených skupín, najmä z veľkých rómskych osád. Tvrdí však, že do januára vytvoria v spolupráci s ministerstvami, obcami a mimovládnymi organizáciami dostatok aktivačných príležitostí.
Z peňazí Európskeho sociálneho fondu majú okrem nových komunitných centier vyškoliť aj terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí by mali pred účinnosťou navrhovaného zákona informovať ľudí v osadách. „Kto bude chcieť, môže sa informovať na príležitosti na Úrade práce, obci alebo v komunitnom centre,“ hovorí Nicholsonová. Všade budú podľa nej zoznamy s ponukami na aktivity.
Napriek tomu však podľa združenia mimovládnych organizácií Slovenská sieť proti chudobe hrozí nárast chudoby. Podľa predsedníčky siete, sociologičky Zuzany Kusej, by mala vláda počkať a najskôr vybudovať komunitné centrá. Projekt z európskych peňazí, v rámci ktorého ich má vzniknúť niekoľko desiatok, sa ešte len spúšťa.
Upraviť by bolo podľa odborníkov treba tiež životné minimum tak, aby skutočne zohľadňovalo minimálne náklady, potrebné na prežitie. To súčasné, z ktorého chce rezort práce počítať nové sociálne dávky, je totiž len umelou veličinou.
Sociológovia upozorňujú, že po rapídnom poklese príjmov sa môže zopakovať situácia z obdobia druhej Dzurindovej vlády, keď došlo na východe Slovenska k rabovaniu obchodov.
Nicholsonová podobný scenár neočakáva. „Vtedy to bolo ponechané na náhodu. Zo dňa na deň išli dávky na polovicu a nevytvárali sa možnosti pre ľudí, ako by si mohli zarobiť viac. Teraz pracujeme na tom, aby každý, kto bude aktívny, dostal motivačný príspevok, čo bude vo výslednej čiastke viac peňazí ako teraz. Ak sa začnú nejaké rabovačky, tak si myslím, že to budú organizované rabovačky rôznymi takzvanými rómskymi lídrami alebo nejakými organizáciami.“
Ako má vyzerať pomoc v hmotnej núdzi od januára
Základná dávka
* 20 percent životného minima (zo sumy 189,93 eura) – 37,97 eura dostane každý dospelý človek v hmotnej núdzi
* každá ďalšia dospelá spoločne posudzovaná osoba dostane 20 percent životného minima (zo sumy 132,42 eura) – 26,49 eura
* 20 percent životného minima (pre dieťa je v sume 86,65 eura) – 17,33 eura dostane dieťa
* dnes je to 60,50 eura na jednu dospelú osobu, 115,10 eura pre jednotlivca s 1 až 4 deťmi, 168,20 eura pre jednotlivca s viac ako 4 deťmi, 105,20 eura pre dvojicu, 157,60 eura pre dvojicu s 1 až 4 deťmi, 212,30 eura pre dvojicu s viac ako 4 deťmi
Solidárna dávka
* 40 percent životného minima – 75,93 eura dostanú dospelí – dôchodcovia, invalidi s postihnutím viac ako 70 percent, opatrujúci ťažko postihnutých alebo choré dieťa do šesť rokov
* dnes je to ochranný príspevok 63,07 eura
Motivačná dávka
* 20 percent životného minima – 37,97 eura dostanú dospelí a neplnoleté zaopatrené dieťa, ak sa zúčastňujú na programoch komunitných centier, nadácií, neziskoviek, výchovného programu školského zariadenia, činností centra voľného času, tehotné ženy, ak chodia na prehliadky k lekárovi
* 45 percent životného minima – 85,43 eura dostanú evidovaní uchádzači o zamestnanie a neplnoleté zaopatrené dieťa, ak si dopĺňajú vzdelanie externe na strednej alebo vysokej škole, chodia na rekvalifikáciu alebo pracujú pre obec či vyšší územný celok
* tiež ľudia v pracovnom pomere a tí, ktorí najmenej 20 hodín týždenne pracujú pre obec alebo pre neziskový sektor, napríklad pri opatere chorých, charitatívnych akciách, vzdelávaní, športe, zlepšovaní životného prostredia, zachovaní kultúrneho dedičstva.
* dnes je aktivačný príspevok v rovnakej výške ako ochranný – 60,60 eura
* absolventi, ktorí dostávajú príspevok na absolventskú prax, motivačnú dávku nedostanú
Motivačná dávka pre nezaopatrené dieťa cez školský rok
* 15 percent životného minima – 13 eur dostane dieťa, ktoré najmenej desať dní v mesiaci chodí do materskej školy alebo chodí na rozvojové a vzdelávacie programy komunitného centra
* 25 percent životného minima – 21,67 eura dostane školopovinné dieťa alebo stredoškolák, ak má jednotku zo správania, neopakuje ročník a nemá žiadnu neospravedlnenú hodinu
* dávku nedostanú deti zo špeciálnych škôl
Nové pravidlá pomoci v hmotnej núdzi
plusy
* na dávku v hmotnej núdzi bude mať nárok každý člen domácnosti, zruší sa paušálne delenie podľa domácnosti s jedným až štyrmi deťmi a viac ako piatimi.
* deti od 18 do 25 rokov sa nebudú započítavať do domácnosti, budú mať nárok na samostatnú dávku
* aj dieťa môže získať motivačnú dávku
mínusy
* aktivita môže byť nereálna v oblastiach s vysokou chudobou a slabým systémom neziskoviek, človek tak môže zostať na minimálnej dávke necelých 40 eur.
* pre deti z vylúčených spoločenstiev, najmä rómskych osád, môže byť problém navštevovať predškolské programy centier voľného času alebo komunitných centier, bez čoho nedostanú motivačnú dávku.
* motivačný príspevok nebude môcť dostať dieťa, ktoré navštevuje špeciálnu školu
* viacerí penzisti prídu o dávku, pretože sa im bude pri posudzovaní nároku na dávku počítať do príjmu celý dôchodok
Z dávok sa vyžiť nedá
Rodiny v hmotnej núdzi, odkázané na sociálne dávky, musia niekoľkokrát obrátiť v ruke každý cent, kým sa rozhodnú, na čo peniaze využijú. Aj tak im však štátna pomoc nestačí. Ak majú riadne platiť za bývanie a energie, zostávajú odkázané na pomoc okolia. Pravda oslovila rodiny v jednom z najchudobnejších regiónov, v okolí Veľkého Krtíša, kde je dlhodobo nedostatok pracovných miest. Priznali, že nebyť podpory rodiny, prežiť by nedokázali.
Dovolenka je pre rodinu iba snom
Manželia Jaroslav a Iveta Krulíkovci z Dolnej Strehovej v okrese Veľký Krtíš musia vyžiť mesačne zo 450 eur. V tom sú aj prídavky, ktoré berú na svoje dve deti. Keby obaja nepracovali aj na aktivačných prácach pre obec, dostávali by ešte menej. Tridsaťsedemročná Iveta Krulíková je bez roboty už deväť rokov. Bývalú predavačku z práce prepustili po likvidácii podniku, odvtedy si robotu v regióne s vysokou nezamestnanosťou hľadá márne. Jej o šesť rokov starší manžel má zdravotné problémy s epilepsiou a bez roboty je už pätnásť rokov. Tiež ju v minulosti hľadal, ale bez úspechu. „Z hmotnej núdze aj s rodinnými prídavkami sa žije veľmi ťažko. Po zaplatení energií a nájmu nám zostáva na mesiac 210 eur. Z toho časť ide na školné deťom, časť na telefón a ostatné na stravu. Dovolenka? O tej môžeme iba snívať. Ako na dovolenke sa cítime vtedy, keď sme na návšteve u známych,“ hovorí Iveta Krulíková.
Jánovi Munkovi nezostáva ani na jedlo
Štyridsaťpäťročný Ján Munka z Pôtra a jeho o dva roky mladšia partnerka Jaroslava Mučková sa ocitli nielen v hmotnej núdzi, ale doslova v biede. Mesačne majú dokopy len 118 eur a priznávajú, že ich život je veľmi ťažký. Z peňazí, ktoré dostanú od štátu, vládzu zaplatiť iba elektrinu a ostatné služby. Na stravu im zostáva 30 až 40 eur mesačne. „Často nám peniaze nezostanú ani na jedlo, a preto hladujeme,“ priznáva Jaroslava Mučková. S oblečením je to ešte horšie. Žiadne nekupujú. „Nosíme to, čo nám darujú príbuzní, alebo také, ktoré iní vyhodia ako nepotrebné a staré,“ hovorí Ján Munka. Život im v minulosti aspoň trochu zľahčovalo, že on si mesačne privyrobil na aktivačných prácach vyše 60 eur. Keď však obec v apríli tohto roku podpisovala nové zmluvy s nezamestnanými, 45-ročný Ján Munka nebol medzi nimi. Príjem rodiny sa scvrkol na minimum.
Kováčovci majú k biede nasmerované
Mladí manželia Kováčovci z Modrého Kameňa na sociálne dávky ešte odkázaní nie sú, do hmotnej núdze však smerujú. Tridsaťročný Patrik Kováč dostal totiž nedávno z firmy, kde pracoval ako robotník, v rámci prepúšťania výpoveď a zatiaľ je na maródke. Zo sociálky dostáva do jej ukončenia osem eur na deň. Jeho o dva roky mladšej manželke sa čoskoro skončí materská dovolenka. Zatiaľ poberá 220 eur mesačne, čo však bude o pár mesiacov, si mladý pár s dvoma malými deťmi nevie predstaviť. „Už toto je strašne málo. A ešte horšie bude, keď skončím na úrade práce a po materskej sa tam ocitne aj moja žena,“ hovorí Patrik Kováč. V regióne Veľkého Krtíša sa práca hľadá len ťažko, preto jedinou záchranou mladej rodiny sú ich rodičia, ktorí im finančne pomáhajú. „Bez ich pomoci by sme si neporadili,“ dodáva Kováč.