Viacerí koaliční poslanci, ktorých oslovila Pravda, považujú navrhovaný zákon za nevykonateľný. Pochybujú, že by štát dokázal zabezpečiť desaťtisíce miest na aktiváciu, bez ktorej by ľudia v hmotnej núdzi nemali šancu zvýšiť si sociálnu dávku a zostali by odkázaní na spomínaných 38 eur. V súčasnosti totiž je na aktivačných prácach len 40-tisíc ľudí z celkových vyše 210-tisíc sociálne odkázaných.
„V poriadku by to bolo len vtedy, ak by odmietli aktivitu, ktorú im štát ponúkne. Ale ak si ju budú musieť nájsť sami, ako ju budú hľadať, keď sú hladové doliny alebo okresy, kde nie sú pracovné miesta? A navyše keď má niekto dve deti a nemôže ani cestovať,“ upozorňuje predseda Mostu Híd Béla Bugár, podľa ktorého treba nové opatrenia ešte „dobre premyslieť“.
Zmeny kritizujú aj poslanci SDKÚ Ľudovít Kaník a Miroslav Beblavý, ktorí za druhej Dzurindovej vlády viedli ministerstvo práce a vytvorili základ súčasného systému sociálnej pomoci chudobným.
Kaník je rozhorčený, že o dávky má prísť takmer 31-tisíc dôchodcov, keďže sa im pri posudzovaní nároku na ne má započítavať celá penzia. Dnes je to 75 percent a podľa Kaníka by to malo byť ešte menej. „Je to preto, aby príjem dôchodcov, ktorí pracovali za nízke mzdy, bol vyšší ako príjem tých, ktorí nerobili vôbec. Aby boli ocenení za to, že pracovali. To, čo navrhujú teraz, je rovnostárstvo, a to sa mi veľmi nepáči,“ uviedol. Argument ministerstva, že dôchodcovia dostanú peniaze späť cez príspevok na bývanie, odmieta, pretože s princípom „kto pracuje, má sa lepšie“ nemá nič spoločné.
Proti vylúčeniu penzistov zo systému, ktorí by prišli mesačne o 15 až 65 eur, je aj Most. „Nemôžeme súhlasiť s poklesom dôchodkov. Aj tak sú ďaleko, ďaleko pod dôchodkami okolitých európskych krajín,“ poznamenal Bugár.
Poslanec KDH Anton Marcinčin vníma celý návrh zákona o hmotnej núdzi ako trest, ktorý nemôže viesť k deklarovanému cieľu – prebudeniu dlhodobo nezamestnaných. „Ak budete niekoho byť palicou, tak ho neprebudíte. Skôr vám to vráti,“ upozorňuje. Celý zákon považuje za nereálny. Chýbajú komunitné centrá, metodiky, ľudia, peniaze. Potvrdzuje to trend, že Slovensko je len pre mladých, zdravých a úspešných," dodal.
Podľa Beblavého je síce dobrá filozofia dať ľuďom minimum a za ďalšie peniaze od nich vyžadovať aktivitu, ale možné to je len vtedy, ak je štát silný a výkonný. „Vyžadovalo by si to takú mieru výkonu štátu aj samosprávy, akú som ešte nevidel. Nastavujú dávku tak nízko, že kto sa nebude aktivovať, nebude vedieť prežiť.“ Podľa neho však nikto nechce, aby ľudia umierali od hladu, preto sa bude aktivita vykazovať aspoň formálne.
Podľa Beblavého by bolo lepšie odložiť účinnosť zákona z januára budúceho roka až na jeseň. „Už teraz je šanca na jeho prijatie tak 50 na 50. A každým dňom bude klesať,“ domnieva sa Kaník. Sám pripraví viaceré pozmeňujúce návrhy. Predpokladá, že v zákone nezostane ani podmienka najmenej 20 hodín aktivačných prác týždenne na najvyššiu motivačnú dávku. „Myslím, že aj to sa bude skresávať.“
Opozičný Smer označil zmeny v sociálnych dávkach za šialené a neľudské. Nesúhlasí s tým, aby takzvaná solidárna dávka, určená pre ľudí, ktorí sa nemôžu zapojiť do aktivít, teda napríklad penzistov či chorých, bola nižšia ako motivačná dávka. Poslanec Branislav Ondruš však tiež upozorňuje, že štát nebude schopný ponúknuť tisíce miest prevažne nekvalifikovaným ľuďom bez pracovných návykov. „V súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi bezmála 218-tisíc ľudí a celkovo je na ne odkázaných viac ako 400-tisíc ľudí. Ak nemajú o svoje peniaze prísť, znamená to, že od januára im bude treba okamžite ponúknuť približne 150-tisíc nových pracovných príležitostí,“ hovorí.