Vďaka nej by po schválení nového zákona mali možnosť prilepšiť si k existencii motivačnou dávkou, čo je 45 percent životného minima, teda 85,43 eura. No iba v tom prípade, že budú činní najmenej 20 hodín týždenne. Zapojiť by sa mohli aj do menších prác v obciach, verejnoprospešných služieb a služieb v oblasti vzdelávania či športu.
Reakcie organizácií, v ktorých by ľudia v hmotnej núdzi mohli pôsobiť, sú však rozpačité. Niektoré by aj uvítali pomocníkov, najmä pri práci so zdravotne postihnutými, neraz však potrebujú ľudí s určitými návykmi či znalosťami. Niektoré otvorene priznávajú, že prácu pre nezamestnaných nemajú, ako napríklad v Nadácii Rozum a cit v Žiline, kde sa venujú umiestňovaniu detí z domovov do pestúnskych a náhradných rodín.
Obce, ktoré už s podobnými službami v rámci aktivačných prác majú skúsenosti, sa k tejto možnosti stavajú triezvo. Upozorňujú najmä na finančné problémy, s ktorými zápasia už dlhé mesiace. Napríklad v Žehre by ľudia aj mali kde pomôcť, ale obec nemá prostriedky na zakúpenie náradia. Na to by potrebovala príspevok od štátu. „Aj teraz máme ľudí, ktorí pracujú, ale so svojím náradím. Iba v rámci aktivačných prác cez úrad práce existuje príspevok na zakúpenie náradia. Sme vo finančnej kríze, dúfam, že sa nejako pozbierame,“ hovorí ekonómka Margita Bednáriková.
Vedúci oddelenia komunálneho servisu v Spišskej Novej Vsi Ján Olejník zasa upozorňuje na problém s výberom vhodných kandidátov, ktorých im úrady práce môžu ponúknuť.
To potvrdzuje aj hovorkyňa Greenpeace Lucia Szabová. „Závisí aj od toho, akú pracovnú náplň práve máme. Niekedy by sme takým ľuďom nemali dať čo robiť. Máme široké spektrum vecí, s ktorými potrebujeme pomôcť, ale museli by sme si to dopredu premyslieť,“ doplnila.
V Nadácii Milana Šimečku v Bratislave, Združení Nádej v Poprade a v Domove sociálnych služieb Domko v Košiciach by aktívnych ľudí prijali, no v obmedzenom počte. „Všetko bude závisieť od toho, ako sa nastavia individuálne plány pre našich klientov, aké činnosti budú vykonávať. Ak by to bolo napríklad päť ľudí, nevidím v tom problém, lebo potrebujeme sprievod na akcie a terapie,“ zhodnotil riaditeľ košického Domova sociálnych služieb Domko Martin Vatra.
Ľudia v hmotnej núdzi by mohli pomôcť aj pri práci s mentálne postihnutými, epileptikmi či ľuďmi na vozíčku. „Zo zákona musíme mať na troch ľudí jedného zamestnanca, ale to nemôže zvládnuť, takže potrebujeme pomoc,“ informovala Agnesa Zelená zo združenia Nádej.
Možnosť práce s imigrantmi, ktorá tiež patrí medzi spôsoby, ako získať motivačnú dávku, je zatiaľ otázna. Pobytové tábory v Opatovskej Novej Vsi a Rohovciach, záchytný tábor v Humennom a integračné stredisko vo Zvolene patria pod ministerstvo vnútra. To sa do ukončenia pripomienkového konania k zákonu o hmotnej núdzi o situácii nechce vyjadrovať.
Ako bude fungovať aktivita detí a rodičov v komunitných centrách, si zatiaľ viacerí ich pracovníci nevedia celkom dobre predstaviť. „Veľmi radi by sme spolupracovali s rodičmi, ale nepodarilo sa nám získať si ich. Pozývame ich na akcie, ale prídu iba deti. Do iných činností by sme vedeli zapojiť maximálne desiatich ľudí. V rámci aktivačných prác máme veľmi zlé skúsenosti. Počas roka sme museli vystriedať päť upratovačiek. Aj práca s deťmi nám skôr priťažila, ako pomohla, ale, samozrejme, existujú aj výnimky,“ priznala vedúca komunitného centra Nový svet v Hlbokom Silvia Tomková.