Podľa prieskumu Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied z roku 2008 sa do strednej vrstvy zaradilo vyše 57 percent obyvateľov, takmer 27 percent ďalších sa označilo za „nižšiu strednú triedu“. Ide teda o väčšinu spoločnosti, ktorej priazeň je pre politikov dôležitá. „Politici, ktorí vyhlasujú, že chránia strednú vrstvu, sú populárni, pretože s tým označením sa stotožňuje veľa ľudí,“ vysvetľuje sociologička SAV Zuzana Kusá.
Za ochrancu strednej triedy sa v minulosti pasovala i premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) či minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ). V marci minulého roka, keď boli ešte v opozícii, bývalú vládu Roberta Fica kritizovali, že zlyhala pri zvyšovaní kvality života všetkých občanov, predovšetkým strednej vrstvy a rodín s deťmi. „Práve preto chceme vytvárať podmienky pre rast kvality života najmä týmto ľuďom,“ vyhlásil vtedy Mikloš. Riešenie každodenných problémov „bežného príslušníka strednej vrstvy“ si Radičovej vláda dala za cieľ i vo svojom programovom vyhlásení. Úsporné opatrenia vlády však teraz najviac zaťažujú práve tých ľudí, ktorých mala chrániť.
„Stredná vrstva by mala byť stabilizujúcim prvkom našej spoločnosti. Štátu prispieva najviac, na druhej strane však najväčšmi dopláca na ekonomické a politické zmeny v spoločnosti. Ukazuje sa, že šetrenie štátu najviac dolieha práve na túto skupinu obyvateľstva,“ hodnotí sociológ Roman Džambazovič. Stredná vrstva sa podľa neho oslabuje a stráca sociálne istoty. „Stačí nejaká vážna udalosť, napríklad ťažká choroba alebo strata zamestnania, a človek zo strednej vrstvy upadá do chudoby,“ upozorňuje sociológ s tým, že veľká časť ľudí strednej triedy žije blízko hranice chudoby. Majú nízke príjmy alebo sa zadlžujú, takže ťažšie životné situácie nemusia potom zvládnuť.
| Kto patrí do strednej vrstvy? |
|---|
*** definície strednej vrstvy** alebo strednej triedy obyvateľstva sú rôzne, iný pohľad na to majú sociológovia, iný ekonómovia
*** podľa sociológov**
by do strednej vrstvy mali patriť ľudia s úplným stredným alebo vysokoškolským vzdelaním, do úvahy sa však zvyčajne berie aj výška príjmu, profesia, pozícia v zamestnaní, majetok, rodinné či spoločenské postavenie, pre ekonómov je hlavným kritériom finančný príjem
*** dôchodcovia**
sa obyčajne zaraďujú do nižšej strednej vrstvy
*** podľa prieskumov**
sa tri štvrtiny občanov sami zaraďujú k strednej vrstve, asi štvrtina k nižšej, k vyšším vrstvám 1 až 2 percentá
Zdroj: Sociologický ústav SAV; Centrum sociálnych výskumov pri Infostate; rak
S tým, že sa veľká časť ľudí strednej triedy prepadáva do najnižších príjmových skupín, súhlasí aj riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula. Podľa neho rastú nielen platové rozdiely, ale nastáva aj obrovská polarizácia spoločnosti. Stredná vrstva sa tak prakticky rozpadáva, čo spôsobuje sociálne napätie. Šikula pripomína, že vláda tieto problémy ani nerieši: „Jej opatrenia sú krátkozraké, chýba tu zásadná koncepcia a systémovosť.“
Podľa Kusej ekonomická situácia príslušníkom strednej vrstvy nedovoľuje žiť tak, ako by sa od ich vzdelania, povolania či spoločenského postavenia očakávalo. Príkladom sú učitelia, lekári či vedci. „Vzdelanie už nie je automaticky vstupenkou k dobrej práci alebo príjmu,“ tvrdí Kusá. Podľa nej to súvisí aj s tým, že pre vysokú nezamestnanosť je pracovných pozícií menej, ale uchádza sa o ne čoraz väčší počet ľudí. Ubúda aj služieb vo verejnom sektore, pretože štát šetrí. „Práve štát však pomáhal udržiavať strednú vrstvu, nie súkromný sektor,“ dodáva Kusá.
Šikula, ktorý sa podieľal aj na príprave Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti, chápe postavenie strednej vrstvy v širšom kontexte globalizácie: „Štáty si konkurujú nízkou cenou pracovnej sily, čo vedie k tomu, že sa príjmová situácia zamestnancov zlepšuje len pomaly.“ Konkurencieschopnosť Slovenska je podľa neho založená práve na nízkej cene pracovnej sily, lebo tu prevažuje montážny spôsob práce. Treba preto viac investovať do vzdelania a inovácií, aby sme mohli konkurovať aj inak. To by malo pomôcť aj strednej vrstve, ako sa to ukázalo napríklad v škandinávskych krajinách.