Koalícia v parlamente 90 hlasov potrebných na zmenu ústavy nemá, úspech novely teda bude závisieť od podpory opozičného Smeru, tá je však nepravdepodobná. „Je to ďalší boj proti jednému človeku v súdnictve, čím koalícia potvrdzuje opäť frustráciu z osoby pána Harabina,“ komentoval ministerkine úmysly 11. júla tieňový minister spravodlivosti za Smer Róbert Madej. Zároveň vtedy pripomenul, že súčasný systém presadila v roku 2001 pri veľkej novele ústavy prvá vláda predsedu SDKÚ Mikuláša Dzurindu.
Rezort spravodlivosti dôvodí, že zamedzením kumulácie funkcie predsedu najvyššieho súdu a jeho pôsobenia v súdnej rade sa zamedzí prelínaniu výkonnej a súdnej moci. Po novom by si členovia súdnej rady svojho predsedu volili spomedzi seba nadpolovičnou väčšinou. Navrhnuté znenie novely ústavy pritom výslovne zakazuje súčasné zastávanie funkcie člena súdnej rady a predsedu či podpredsedu najvyššieho súdu. Celkový počet členov súdnej rady, ktorých je aj s predsedom 18, však má byť zachovaný, keďže Žitňanská navrhuje, aby si sudcovia do súdnej rady volili deväť členov namiesto doterajších ôsmich.
Sudcov chcú pravidelne hodnotiť
Hodnotenia sudcov by sa mali zmeniť, podľa rezortu spravodlivosti k lepšiemu. Vláda s pripomienkami schválila návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich, sudcovia by mali každých päť rokov prechádzať hodnotením, ktoré je v súčasnosti zrušené. Ak sa v práci sudcu zistia nedostatky, opätovne by ho zhodnotili po roku. Ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom, mohol by prísť o talár.
„Ak skutočne chceme zlepšovanie v súdnictve, musí existovať aj spôsob hodnotenia práce sudcov. Preto som predložila návrh, ktorý umožní odhaliť kvalitnú, ale aj nedostatočnú prácu sudcov. Navrhujem komplexné hodnotenie práce sudcov, podľa výsledkov ktorého pre opakované negatívne výsledky bude môcť sudca prísť dokonca o funkciu. Zároveň však takéto transparentné hodnotenie môže obmedziť zjednodušovanie, že chyba jedného je chybou všetkých sudcov,“ vysvetľuje ministerka ciele schváleného návrhu. Zaviesť by sa mal aj ročný štatistický výkaz sudcu, ako podklad pre hodnotenie, v ktorom sa bude sledovať výkonnosť sudcu v ním vybavovanej agende – primárne kvantitatívne ukazovatele. Výkaz sa bude každoročne zverejňovať.
Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu autori navrhujú zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu pre každé disciplinárne konanie, „čím sa výrazne obmedzí riziko zneužitia disciplinárneho konania, čo je základným predpokladom pre naplnenie požiadavky, aby disciplinárne konanie bolo v opodstatnených prípadoch efektívnym nástrojom očisty súdneho stavu.“ Aby bola možná aj občianska kontrola disciplinárnych senátov, bude ich zoznam zverejnený na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou.
Kabinet v predloženom balíku justičných zmien odsúhlasil aj návrh novely zákona o súdnej rade, prinášajúci zmenu voľby tých členov súdnej rady, ktorých volia priamo sudcovia. Podľa návrhu sa má zaviesť osem volebných obvodov, ktoré budú kopírovať obvody krajských súdov. V každom z nich by sudcovia volili po jednom členovi súdnej rady. Ak parlament schváli novelu ústavy oddeľujúcu funkciu predsedu Najvyššieho súdu SR od predsedu Súdnej rady SR, ktorú podporila vláda, deviateho člena by do súdnej rady volil Najvyšší súd.
Dosiaľ je Slovensko jediným volebným obvodom. „Súčasne sa v záujme zvýšenia transparentnosti činnosti súdnej rady navrhuje, aby hlasovanie súdnej rady bolo vždy verejné a súčasne aby bolo vylúčené hlasovanie súdnej rady per rollam,“ uviedli autori v dôvodovej správe. Hlasovanie per rollam v praxi znamená, že členovia súdnej rady nehlasujú na rokovaní rady, ale návrh im doručia každému samostatne a on sa k nemu vyjadrí. Okrem toho by sa mal zaviesť aj inštitút odlišného stanoviska v prípade nesúhlasu člena súdnej rady s jej rozhodnutím. Podobne ako v prípade iných ústavných orgánov, ktoré rozhodujú, v zbore sa navrhuje zaviesť povinnosť zverejňovať materiály, o ktorých súdna rada rokuje. Zverejňovať by sa mali aj odlišné stanoviská členov súdnej rady. Okrem toho sa má obmedziť aktuálne platný zákaz možnosti sudcu vyjadrovať sa k súdnym rozhodnutiam len na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné. Zmeny majú byť v prípade schválenia parlamentom účinné od 1. januára 2012.
V občianskom konaní chcú nové lehoty pre súdne úkony
Občianske súdne konania by sa mali urýchliť pomocou určenia lehôt, v ktorých musí súd vydať vybrané procesné rozhodnutia. Nové maximálne lehoty by platili až v 13 oblastiach. Vo všeobecnosti návrh zákona pracuje s 30-dňovými lehotami pre prvostupňové súdy a so 60-dňovými lehotami pre odvolacie súdy vzhľadom na potrebu oboznámenia sa s prípadom. Niekedy je navrhovaná lehota len 15 dní, napríklad ak ide o vydanie procesného rozhodnutia o zmene návrhu.
Novela by mala prispieť aj k lepšej ochrane záujmov dieťaťa. Navrhovanými zmenami by sa malo dosiahnuť odstránenie problémov, na ktoré poukázala prax. Zmeny sa dotýkajú situácií, keď súd upravuje styk rodiča a dieťaťa, napríklad ak žiada o zrušenie jeho zverenia do ústavnej alebo pestúnskej starostlivosti. Návrh obsahuje aj podrobnosti o postupe pri odňatí dieťaťa s ohľadom na túto špecifickú citlivú situáciu. Novela obsahuje aj ustanovenie, ktoré má pomôcť rodičovi, keď sa na základe Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí domáha návratu dieťaťa z cudziny.
Pre minimalizovanie prípadných obštrukcií účastníkov občianskych konaní a ich právnych zástupcov chcú autori novely využiť podobný postup ako je to pri navrhovanom mechanizme v trestnom konaní. Ak by teda bol dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, tak návrh na odročenie pojednávania by podľa navrhovanej úpravy mal obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje účasť na pojednávaní. Lekár by sa musel vyjadriť, či účastník je schopný bez ohrozenia života a zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa na pojednávaní.