Hoci politológ Miroslav Kusý je presvedčený, že zavedenie európskej vlády je nevyhnutnosť, predstavitelia koalície s výnimkou Antona Marcinčina z KDH s tým majú problém. Spoločná vláda podľa zámeru nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho by sa podobala súčasnému stretnutiu lídrov eurozóny.
Premiérka Iveta Radičová sa zatiaľ odvážila iba skonštatovať, že ide len o návrh. Zato predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ivan Štefanec z SDKÚ hovorí, že riešenie netreba hľadať vo väčšej centralizácii, „ale skôr v dodržiavaní pravidiel“. Tie sú podľa neho obsiahnuté aj v Pakte stability a rastu, ktorý sa však často nedodržiaval. „Čiže mali by sa dodržiavať existujúce pravidlá, prípadne nové pravidlá, ktoré budú oddeľovať zodpovedné krajiny od nezodpovedných,“ dodal.
Kusý je však presvedčený, že „skôr či neskôr k tomu bude musieť dôjsť“. „Smerovanie k federalizácii je jednoznačné a rozumné v tomto kontexte,“ hovorí. Stanoviská ekonómov, že potrebujeme princípy spoločného postupu, sú podľa neho presvedčivé.
Aj podľa poslanca KDH Antona Marcinčina ide o logický krok. „Ak máme spoločnú monetárnu politiku, tak musíme veľmi úzko koordinovať aj fiskálne kroky,“ hovorí. Iný názor má podpredseda Mostu-Híd Ivan Švejna. Ten tvrdí, že problémy sa musia riešiť v konkrétnych krajinách a ďalšia inštitúcia alebo iné stretnutia nepomôžu.
Podľa predsedu poslaneckého klubu SaS Jozefa Kollára je na zásadné úsudky príliš málo konkrétnych informácií. „Nikto nepovedal zatiaľ nič na adresu kompetencií, aké európska hospodárska vláda bude mať,“ poznamenal.
Poslanec opozičného Smeru a bývalý minister financií Ján Počiatek hovorí, že nejaká forma centrálnej koordinácie v eurozóne je potrebná. „Javí sa, že systém fungovania, ktorý je v eurozóne nastavený v súčasnosti, nedáva dostatočné predpoklady na riešenie takých závažných situácií, aké sa dejú. Je otázka, akým spôsobom dôjde k subordinácii ostatných krajín. Myslím si, že Európa sa nevyhne centrálnej koordinácii vo vyššej forme, ako je to dnes, ak chce euro prežiť.“
S väčším nadšením prijali vládni politici zámer, aby 17 štátov eurozóny do polovice roka 2012 prijalo zákony umožňujúce dosiahnuť vyrovnané rozpočty. Premiérka vyhlásila, že SDKÚ aj ona osobne od prvého momentu zastávajú názor, že „jediná skutočná pomoc a riešenie v danej situácii je konsolidácia verejných financií a reformy“.
Marcinčin hovorí, že inej cesty ako nízke deficity či vyrovnaný rozpočet aj tak niet. „Tak či tak jediná cesta je pomaličky, ale radikálne začať zvyšovať príjmy, pretože prepad na 30 – 31 percent HDP je absolútne neudržateľný,“ dodáva. Aj Švejna s týmto opatrením súhlasí, lebo zodpovedné hospodárenie je vyrovnaný rozpočet.
Merkelová a Sarkozy chcú zájsť v integrácii eurozóny ešte ďalej a od roku 2013 by mali mať spoločný základ firemnej dane a daňovej sadzby v Nemecku a Francúzsku. Na Slovensku je zatiaľ k takémuto riešeniu odpor. „Toto je hranica, ktorá je pre záujmy Slovenskej republiky neprekročiteľná,“ vyhlásila Radičová. Švejna tiež tvrdí, že ak by sa mala navyšovať daň pre právnické osoby, tak by mal k tomu výhrady. Nevidí preto žiadny dôvod.
Marcinčin sa však nazdáva, že Slovensku nič iné ako dane harmonizovať neostane. Podľa neho minister Ivan Mikloš urobil na Slovensku takú daňovú reformu, ktorá nás priviedla do situácie, keď minister aj štátny tajomník začínajú priznávať, že nízke príjmy sú neudržateľné, ak chceme financovať základný chod štátu.
Marcinčin upozornil, že nemeckí voliči potlačili európsku integráciu. „Posielajú nám sem eurofondy, svoje fabriky a pracovné miesta. Dnes zachraňujú euro a my sa nemôžeme stále tváriť, že ak my čerpáme, je to v poriadku a ak my máme niečo vložiť do spoločného partnerstva, tak je tam veľký problém.“ Podľa Marcinčina ide o to, či budeme v novej Európe na jednej lodi s Nemeckom, alebo s „béčkovými krajinami“.
Francúzsko a Nemecko si myslia, že únia by mala zastaviť členským krajinám eurozóny finančnú pomoc zo štrukturálnych a kohéznych fondov, ak budú mať problém so znižovaním rozpočtového schodku. Švejna tvrdí, že s tým sa dá súhlasiť, lebo treba mať systém sankcií, nielen verbálnych upozornení.