Školné externým študentom zdražie

Diaľkové štúdium na vysokých školách bude od septembra opäť drahšie. Študenti už budú musieť po vlaňajšom rozhodnutí Ústavného súdu navyše platiť aj za mnohé odbory, ktoré boli predtým bezplatné. Školy za štúdium na niektorých z nich namiesto očakávaných symbolických súm pýtajú aj vyše tisíc eur ročne. Odborníci upozorňujú, že niektoré ceny sú nadhodnotené a považujú ich za marketingový ťah.

22.08.2011 20:00 , aktualizované: 23.08.2011 17:52
študentka, škola, univerzita, prednáška Foto:
Ilustračné foto
debata (2)

Plošné spoplatnenie si vyžiadala novela zákona o vysokých školách, ktorú parlament prijal práve na základe spomínaného verdiktu Ústavného súdu. Podľa toho totiž medzi externistami nemožno robiť rozdiely, a tak odporučil poplatky úplne zrušiť alebo zaviesť ich pre všetkých, čo sa napokon aj stalo. Hoci pre študentov, ktorí boli v minulosti prijatí ešte na bezplatné študijné programy sa výška školného meniť nemôže, doplatiť na ňu môžu pri pokračovaní na druhom či treťom stupni štúdia, na ktorých je školné spravidla ešte vyššie.

Profesor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera pripúšťa, že spôsob spoplatňovania celkom nekorešponduje s reálnymi nákladmi škôl na štúdium. „Ide skôr o marketingový prístup odvíjajúci sa od ponuky a dopytu. Vyššie školné je najmä v tých odboroch, o ktoré je väčší záujem a, naopak, nižšie je pri menej atraktívnych štúdiách,“ hovorí. Ako príklad uvádza štúdium práva, manažmentu či sociálne a ekonomické odbory, ktoré už dlhodobo patria k najdrahším. „Ide o vychytené odbory, pri ktorých však náklady určite nedosahujú úroveň, na akej sa pohybujú napríklad pri farmácii, chémii či medicíne,“ pokračuje.

Odborníčka na školstvo Zuzana Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika hovorí, že adekvátnosť poplatkov je ťažké posúdiť. Z celkového hľadiska ich však nepokladá za negatívum a myslí si, že by mohli znamenať aj menej študentov diaľkového štúdia, ktoré má navyše zväčša slabšiu úroveň. „Nie každý má totiž predpoklady na to, aby mohol študovať na vysokej škole,“ myslí si podobne ako prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár, ktorý predpokladá, že spoplatnením sa o niektoré odbory zníži záujem a zaniknú.

„Je to akási stredná cesta, pretože na jednej strane bude mať každý otvorené dvere na bezplatné denné štúdium, no zároveň tí, ktorí už pracujú, či chcú meniť svoju profesionálnu orientáciu, sa na financovaní štúdia budú musieť podieľať,“ pokračuje Zimenová.

Zníženie počtu externých študentov by uvítalo viacero odborníkov. Podľa posledných údajov ich je totiž približne 45-tisíc z celkového počtu 200-tisíc, čo v porovnaní s okolitými krajinami patrí k vyšším číslam. Navyše, podľa vlaňajšieho rozhodnutia Ústavného súdu jednotlivé odbory tiež nemusia prijímať len taký počet externistov, aký mali na dennom štúdiu. Od minulého akademického roku pre ne neplatia žiadne limity, a teda školy môžu nabrať toľko diaľkových poslucháčov, koľko je v ich možnostiach a zároveň na poplatkoch za nich zarobiť.

Plošné spoplatnenie najviac pocítia študenti Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach a Technickej univerzity vo Zvolene, ktoré dosiaľ ako jediné poskytovali bezplatné externé štúdium vo všetkých odboroch. Kým na košickej univerzite bude školné po novom vo výške 720 eur, vo Zvolene sa bude výška školného pohybovať v rozmedzí od 250 do tisíc eur. Jej rektor Ján Tuček pripúšťa, že na určovanie sumy mal vplyv najmä záujem o jednotlivé odbory, hoci zdôrazňuje, že univerzita na poplatkoch nezbohatne. „Patríme k jedným z mála univerzít, ktoré majú menej ako tridsať percent externistov. Uvítali by sme, ak by sme získali nejaké prostriedky navyše, no vnímame to skôr racionálne, keďže o odbory, aké ponúkame, zväčša nebýva enormný záujem, keďže v tomto segmente nie vždy býva požiadavka na vyššie vzdelanie,“ hovorí.

K zásadným zmenám však dôjde aj na iných univerzitách. Na najväčšej z nich Univerzite Komenského dôjde k spoplatneniu celých fakúlt, a to filozofickej, telesno-výchovnej či prírodovedeckej na úrovni od 400 do 1 050 eur ročne. Podobne je na tom aj Slovenská technická univerzita a jej Strojnícka fakulta, kde škola vyrubila školné tisíc eur.

Navyše, k nárastu školného vo výške do 150 eur došlo aj pri viacerých odboroch, ktoré boli spoplatnené aj v minulosti.
Ministerstvo školstva s vysokými poplatkami problém nemá, keďže podľa neho musia z týchto príjmov vykrývať náklady na poskytovanie externej formy štúdia. „Pri určovaní školného je potrebné zohľadniť opatrenie ministerstva o určení maximálnej sumy školného, ostatné je v kompetencii vysokej školy. Stále je možné bezplatné štúdium v dennej forme štúdia,“ odkázala hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.

Či sa vyššie poplatky odrazia aj na kvalite samotného diaľkového štúdia, je zatiaľ otázne. Aj keď podľa Fišeru a Zimenovej na to teraz budú mať najlepšie predpoklady, rektori sa k otázke kvality vyjadrujú opatrnejšie. „Je to téma na dlhšiu diskusiu, pretože na kvalite sa odráža aj intenzita výučby a mnoho ďalších faktorov. Očakávať, že by k zásadnej zmene došlo hneď od septembra, by však bolo iluzórne,“ hovorí Tuček zo zvolenskej univerzity. Podobne aj ministerstvo dodáva, že „zmeny v systéme zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania sú predmetom pripravovaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vysokých školách“.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba