Protipovodňový projekt: milióny eur bez záruky, že bude fungovať

24.08.2011 12:00
povodeň, prietrž mračien, Píla-Častá
Bude narýchlo schválený program vlády naozaj prevenciou pred povodňami, aké nedávno postihli napríklad obec Píla? Autor:

Účinná ochrana proti povodniam, alebo zbytočne vyhodené peniaze? Už asi 190 obcí sa zapojilo do protipovodňového projektu, ktorý vláda schválila napriek tomu, že ho kritizujú vodohospodári aj hydrológovia. Podľa nich tento program proti veľkým záplavám vôbec nepomôže a spôsob, akým ho vláda prijala, nie je transparentný, pretože ho nemohli posúdiť nezávislí odborníci. Opatrenia navyše vypracoval ekológ Michal Kravčík, ktorý má blízko ku koaličným stranám.

Na to, že ide o najväčší environmentálny projekt tejto vlády, na ktorý má ísť v priebehu 10 rokov až miliarda eur, ho kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ) schválil veľmi rýchlo. Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, ako sa oficiálne nazýva, vláda prijala už v októbri 2010, v marci tohto roku schválila realizáciu prvej fázy. Do nej sa má zapojiť 200 obcí, každá by na protipovodňové opatrenia mala dostať do 120-tisíc eur. Celkovo by sa v prvej etape malo preinvestovať 24 miliónov eur, 18 miliónov zo štátneho rozpočtu, zvyšok z eurofondov. Program má zabrániť ďalším povodniam, ale aj suchu a erózii pôdy, a to vytváraním takzvaných prehrádzok.

Odborníkom prekáža, že ich vláda obišla, keď taký významný projekt prijala bez zvyčajného schvaľovacieho procesu. Podľa klimatológa Milana Lapina by podobné veci mali posudzovať nezávislí experti, čo sa pri Kravčíkovom projekte nestalo. Vo vláde ho presadil splnomocnenec pre integrovaný manažment povodí a krajiny Martin Kováč, Kravčíkov blízky spolupracovník. Ten sa košického ekológa zastáva, hoci o jeho odborných názoroch pochybujú mnohí vedci.

Podľa Lapina má Kravčík „intuitívne, naivno-vedecké“ názory, ktoré sú v rozpore s odbornými poznatkami vo svete. „Pre politikov sú však zaujímavé, lebo tí často podporujú riešenia, ktoré sú lacné, ale je to dvojsečná zbraň. Kravčíkove opatrenia sú totiž riskantné a môžu priniesť viac škody ako úžitku,“ zhrnul Lapin. Súhlasí síce, že o krajinu sa treba starať, no nie tak, ako to navrhuje schválený projekt.

Počas medzirezortného pripomienkovania Kravčíkov program kritizovali aj niektorí ministri. Kým environrezort upozornil, že nemá peniaze ani na preventívne protipovodňové opatrenia a údržbu tých, čo existujú, ministerstvo pôdohospodárstva napadlo aj spôsob financovania. „Podarilo sa vytvoriť tok peňazí bez akejkoľvek kontroly a vyvodenia zodpovednosti pri nesplnení sľubovaných kritérií, maskovaný úžasnou medializáciou,“ uviedlo vo svojom stanovisku.

Niektorí kritici projektu, ako klimatológ Pavel Matejovič, vidia za Kravčíkovým úspechom jeho politické styky. V roku 2006 ho totiž ako občianskeho kandidáta SDKÚ zvolili do mestského zastupiteľstva v Košiciach, kam kandidoval i vlani, tentoraz za SaS. Kravčík priznáva, že ho politici SaS prehovárali, aby v komunálnych voľbách prijal ich kandidatúru za košického primátora, to však odmietol. „Nemám žiadne politické prepojenie, nie som členom nijakej strany,“ povedal Pravde Kravčík.

Podľa neho nebol čas na to, aby jeho protipovodňové opatrenia posudzovali oponenti. „Ako dlho by im to trvalo? Tri roky? Aby nás medzitým spláchlo?! Prečo doteraz nič nespravili? Okrem kritiky nič nepriniesli,“ bráni sa Kravčík, ktorý je dnes výkonným manažérom programu revitalizácie.

Tvrdí, že politickú zodpovednosť za jeho program prevzala premiérka. S jeho prácou sú údajne spokojní aj starostovia obcí, kde sa už začalo s úpravami. „Je o to veľký záujem. Podpísali sme už 190 zmlúv s obcami. Viac ako tritisíc ľudí si vďaka tomu našlo prácu,“ zhodnotil Kravčík, podľa ktorého systém výborne funguje.

„Problémom nie je vládny program ani Michal Kravčík, ale neochota meniť stereotypy prístupov k využívaniu verejných zdrojov a prístupov k správe, údržbe a využívaniu krajiny,“ komentoval problém Kováč. Pripomína, že vládny projekt dokáže krajinu revitalizovať za oveľa menej peňazí, ako žiadali vodohospodári. Za 3,3 milióna eur, za čo sa predtým upravoval asi dvojkilometrový úsek potoka v jednej z východosloven­ských obcí, dokážu podľa nového programu údajne upraviť katastre až 10 obcí.

Toto riešenie však podľa Lapina vodu zadržuje nevhodným spôsobom. Pripomína, že pri veľmi intenzívnych zrážkach, keď hrozia povodne, tie „hrádzky“ nemajú význam, pretože nie sú schopné zadržať toľko vody. „Keby spadli storočné zrážky ako vlani, vôbec by nepomohli. Keby sa robila normálna protipovodňová ochrana ako v Rakúsku, bola by drahšia, ale vydržala by dlhšie, aj 150 rokov. Tieto prútené prekážky však možno už za päť rokov zhnijú. Treba sa pozrieť do sveta, a nie vymýšľať niečo, čo sa nikde neosvedčilo,“ tvrdí Lapin.

Vládny program revitalizácie

  • navrhuje vybudovať systém vsakovacích priekop, hrádzí, jazierok a malých prehrádzok na tokoch, ktoré zachytia dažďovú vodu
  • prvá fáza pre 200 obcí by sa mala skončiť v októbri
  • náklady by mali byť 2– až 3,5-násobne nižšie ako pri doterajších opatreniach
  • štátu by to malo priniesť úsporu vo výške 3,75 miliardy eur

Zdroj: Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk