Jadrový odpad mieri hlboko pod zem

Krajiny únie musia do roku 2015 pripraviť stratégiu, ako tieto úložiská vybudujú a z čoho ich zaplatia. Slovensko tak musí oživiť prípravu hlbinného úložiska jadrového odpadu, ktorú zastavilo už pred desiatimi rokmi, a vytypovať vhodnú lokalitu.

„Národné programy by mali obsahovať plány a konkrétne časové rozvrhy na výstavbu skládok, ako aj opísanie aktivít potrebných na zavedenie odpadových riešení, vyhodnotenie nákladov a popis financovania,“ uviedla Ingrid Ludviková zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Smernicu o nakladaní s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným jadrovým palivom navrhla komisia ešte v novembri minulého roka, v júli ju schválila Rada EÚ. Európsky parlament zároveň v júni zakázal vývoz jadrového odpadu za hranice únie, čím skončil úvahy Slovenska o možnom exporte tohto nákladu do Ruska. A hoci až 14 z 27 krajín EÚ v súčasnosti využíva jadrové reaktory a rádioaktívny odpad vzniká aj pri medicíne, vo výskume, v priemysle či poľnohospodárstve, žiadny zo štátov únie zatiaľ nemá hlboké geologické úložisko. Také sklady by sa totiž mali budovať v hĺbke 100 až 700 metrov, najmä v žulových masívoch alebo ílovitých horninách, čo by trvalo aj 40 rokov.

Keďže výstavba takého úložiska bude veľmi drahá, schválená smernica umožňuje, aby pri likvidácii odpadu krajiny spolupracovali. „Dva alebo viac členských štátov sa môžu dohodnúť na spoločnom využívaní skládky umiestnenej na území jedného z nich,“ vysvetlila Ludviková.

Po tom, čo Slovensko v 90. rokoch prestalo vyvážať jadrový odpad do Ruska, využíva na jeho skladovanie takzvané republikové úložisko, ktoré leží asi dva kilometre od jadrovej elektrárne v Mochovciach. Funguje už 11 rokov a postačí na uloženie zhruba 62-tisíc ton rádioaktívneho odpadu uloženého v špeciálnych betónových kontajneroch. Aj keď sú dnes tieto priestory zaplnené len asi do tretiny, čas skladovania je ohraničený na 10 až 15 rokov, takže ide iba o dočasné riešenie.

Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov prevádzkuje Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS), ktorá bude spolu s Národným jadrovým fondom pripravovať aj spomenutý program požadovaný Európskou úniou. „O tejto problematike sa rokuje na úrovni EÚ a realizujú sa činnosti smerujúce k ukladaniu týchto materiálov v budúcnosti v hlbinnom úložisku. Financovanie je zabezpečené z prostriedkov Národného jadrového fondu,“ informoval hovorca JAVYS Dobroslav Dobák.

Základ národného programu, ktorý bude treba predložiť EÚ, Slovensko už má. Je ním Stratégia záverečnej časti jadrovej energetiky, ktorú schválila ešte bývalá vláda v máji 2008. Podľa nej sa v rokoch 1996 až 2001 pracovalo na príprave hlbinného úložiska, na čo dal štát zhruba 80 miliónov korún. Potom sa projekt zastavil. Stihlo sa však navrhnúť 15 lokalít, z ktorých sa vybralo päť miest, kde by sa dalo vybudovať hlbinné úložisko rádioaktívneho odpadu. Išlo o lokality v pohorí Tríbeč, vo Veporských a v Stolických vrchoch, v Cerovej vrchovine a Rimavskej kotline.

Podrobnosti o tom, ako sa bude v národnom programe postupovať, Dobák neuviedol. Odkázal iba na spomenutú stratégiu s tým, že Národný jadrový fond, ktorý je jej autorom, a JAVYS pripravujú jej aktualizáciu. Nič k tomu nepovedalo ani ministerstvo hospodárstva. „Problematika je v kompetencii spoločnosti JAVYS,“ vyhlásil Dárius Bošjak z tlačového oddelenia rezortu. Kde teda hlbinné úložisko jadrového odpadu vznikne a koľko to bude stáť, nie je zatiaľ jasné.

Varovné hlasy počuť len od ochranárov. „Súhlasíme, aby jadrový odpad zostal v krajine vzniku, lebo je nezodpovedné prevážať ho. Nikto však ešte nevymyslel, čo s ním. Zavrhol sa projekt vystreliť ho do vesmíru, teraz sa uvažuje o hlbinnom uskladnení. Nikto však nevie garantovať, či sa s tou lokalitou niečo nestane o 50, sto či tisíc rokov. Aký vplyv to bude mať na podzemnú vodu, na životné prostredie? Všetky projekty, aj v zahraničí, sú iba na papieri,“ upozornila Andrea Zlatňanská z organizácie Greenpeace.