Staré zlaté časy sú preč. Prichádza doba zlata

Aby sa roztavilo aj zlato, musela by byť vonku ešte o 1 030 stupňov vyššia teplota. Ľudia však vedia zlato "roztaviť" aj pri 33 stupňoch. Na eurá. Do bratislavskej záložne za polhodinu vchádza asi poltucet zákazníkov. Väčšina len zdvihne spotené obočie, potom pokrúti hlavou a zahanbene zabodne zrak do topiaceho sa asfaltu. Statočný je až ten siedmy.

03.09.2011 08:00
zlato, zlatá horúčka Foto:
Ľudia majú o cenách zlata prehľad. Neraz sa v záložni s predávačom pre cenu aj pochytia.
debata (8)

Dvadsaťšesťročný Branislav však nechce prezradiť priezvisko. Chystá sa totiž práve na eurá „roztaviť“ zlatý rodinný prsteň odovzdávaný z generácie na generáciu. „Mal ho môj otec a môj dedo a… v podstate ani neviem, kto ho mal ako prvý. Nikdy ma to veľmi nezaujímalo, ten prsteň sa mi ani nepáči,“ hovorí a po váhaní ho predsa len vyťahuje z vrecka na rifľových šortkách.

Zo šuplíka ho vylovil už začiatkom roka, keď prišiel o vedľajší príjem a začali sa problémy s uživením rodiny s malým bábätkom. „Vtedy mi prvý raz napadlo, že by sa ten prsteň dal speňažiť. Rozhodol som sa však až teraz, keď v televízii hovorili, ako cena zlata narástla. Uvidím, čo z toho bude,“ poťažká mladík prsteň možno posledný raz a potom sa už stratí za dverami záložne.

Za zuby na exotickú dovolenku

Naposledy zlato zažilo takýto boom v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Po tom, čo v roku 1971 americký prezident Richard Nixon ukončil éru, keď bol americký dolár krytý zlatom. Cena žiarivého kovu sa do začiatku osemdesiatych rokov vyšplhala z 35 dolárov za uncu (28,35 gramu) na 850 dolárov (v dnešných peniazoch viac ako 2 300 dolárov).

Podobný rast sa odohráva aj práve teraz. Nečudo, veď cena zlata sa za posledných desať rokov zvýšila z dvestopäťdesiat dolárov za uncu až takmer na osemnásobok, pričom za posledné dva mesiace rástla priam raketovým tempom. Ľudia zlato nielen predávajú, ale aj nakupujú. Tí prví pre dobrú cenu alebo finančnú tieseň, tí druhí ako istotu či v nádeji, že jeho cena ešte porastie.

„Čudovali by ste sa, aký majú ľudia prehľad,“ hovorí nám v ďalšej bratislavskej záložni Dr. Cash jej predajca Peter Baláž a ukazuje na tabuľku, kde má napísanú aktuálnu cenu 25,80 eura za gram zlata. „Každý deň sa nájde zopár okoloidúcich, ktorí sa zastavia a diskutujú, či je tá cena adekvátna. Ja sa však riadim svetovým trhom a tam sú bežné rôzne výkyvy. Dnes napríklad išiel gram dole o 80 centov,“ pokračuje.

Najmä dopoludnia a potom podvečer pred záverečnou ľudia občas čakajú aj v rade. Predajca registruje najmä tri skupiny zákazníkov. „Mladí, často aj menej ako dvadsaťroční si prídu vymeniť retiazku, ktorú dostali ako darček, za peniaze na akčnú dovolenku. Ľudia v strednom veku chcú prerobiť jadro či kúpiť nové spotrebiče a využívajú dobrú cenu zlata. Penzisti si, žiaľ, takto často riešia zlú finančnú situáciu,“ opisuje.

Práve seniori sú vraj pri predaji najopatrnejší. „Im naozaj ide o každý cent, vedia sa so mnou dlho hádať o cene,“ dodáva predajca. Zlato nosia ľudia naozaj v najrôznejších podobách. Od darovaných retiazok cez rodinné prstene až po zlomkové zlato a tiež zuby. Tie sú populárne, tvoria vraj až pätnásť percent vykúpeného drahého kovu. Menej je zlatých tehličiek či mincí. No práve o tie býva najväčší záujem medzi kupujúcimi.

Ľudia v záložniach nechávajú neraz aj kus... Foto: Andrej Barát
zlato, zlatá horúčka Ľudia v záložniach nechávajú neraz aj kus rodinnej histórie.

„Občas sa nájdu aj takí, ktorí chcú kúpiť, ale záujem majú len o 24-karátové zlato. Väčšinou však od nás zlato vykupujú veľkoobchodníci,“ vysvetľuje Baláž. Keď sa ho opýtame, či si myslí, že cena zlata bude takto stúpať aj naďalej, len sa zasmeje. „Keby som vedel predvídať, bol by som veľmi bohatý muž. Ja sa zaoberám len aktuálnou cenou, podľa nej nakupujem a predávam. To je všetko.“

Au! Občas je len mačacie

Kým na Slovensku musia vlastníci zlata výkupcov sami vyhľadávať a navštíviť, podnikaví Američania už stihli vynájsť „zlepšovák“. Pred necelými dvoma rokmi Amy Robinetteová z texaského Houstonu vyzvala kamarátky, aby prišli na jej skvelú párty so zlatom, ktoré nenosia či nepotrebujú. Následne ho skúpila a so ziskom predala. A tak vznikla spoločnosť Gold Buying Girl (Dievča skupujúce zlato).

„Netrvalo dlho a začala som najímať ďalšie dievčatá,“ napísala Robinetteová o svojich začiatkoch. Dnes jej biznis funguje v piatich štátoch. Ozve sa jej slečna či dáma, ktorá už pozvala priateľky, príbuzné či kolegyne. Gold Buying Girl jej pomôže s usporiadaním žúru, pozvánkami a priamo na akcii posudzuje a vykupuje zlato. Desať percent z predaja potom ostane hostiteľke.

Ľudia sa vraj takto zbavujú zlatých šperkov rýchlosťou blesku. Naopak, dopyt po zlatých ozdobách údajne v posledných mesiacoch značne klesol. Potvrdil nám to aj majiteľ bratislavského zlatníctva MeriMar Džok Markaj. „Ľudia síce nakupujú zlato, ale len investičné, teda mince a tehličky. O šperky je pre vysokú cenu momentálne slabší záujem, keď to porovnám napríklad s minulým rokom.“

Naopak, podobne ako do záložne aj priamo do zlatníctva prichádzajú ľudia, ktorí chcú zlato speňažiť. „Neuveríte, ale najviac je asi zubov. No ľudia nosia naozaj všetko,“ hovorí Markaj s úsmevom a rozhovorí sa aj o „zlate“, ktoré si ľudia odnášajú späť domov. Na troch predajcov pripadá jeden, ktorý do predajne príde s mačacím zlatom.

„Narástol aj počet falšovateľov. Často prídu ľudia, ktorí nechcú oklamať nás, ale ktorých oklamali iní. Teraz v lete sa mnohí dajú nachytať počas dovolenky od pochybných zahraničných predajcov. Zatiaľ najviac bol sklamaný jeden muž, ktorý priniesol zlatý náramok, ktorý mal mať hodnotu dvetisíc eur. Žiaľ, museli sme mu povedať, že to nemá absolútne žiadnu cenu.“

Ľudia podľa neho v súčasnosti predávajú zlato aj preto, lebo sa v médiách objavujú informácie, že jeho cena môže čoskoro prudko klesnúť. Skúsený zlatník sa však takého scenára nebojí. „Ak klesne, tak len pre nejakú obchodnú fintu. A potom pôjde znova hore. My vieme svoje, nikdy sa ešte nestalo, že by hodnota zlata začala upadať,“ uzatvára Markaj.

Poklady sa zakopávajú aj v 21. storočí

O obchodnej finte hovorí aj Slavomír Fogaš zo spoločnosti Gold Invest, ktorá kupuje zlato pre svojich klientov. Na rozdiel od záložní či zlatníctiev obchodujú vo veľkom a len s investičným zlatom, šperky ich nezaujímajú. „Ten nárast bol naozaj silný aj vďaka špekulačným nákupom. Zlatá bublina podľa nás však nehrozí. O tej by sa dalo hovoriť, keby unca zlata stála zrazu povedzme 50-tisíc dolárov,“ mieni Fogaš.

Jeho slová treba brať, samozrejme, mierne s rezervou, keďže hovorí o odvetví, v ktorom podniká. Na druhej strane má pravdu, keď hovorí, že si zlato drží hodnotu. Za uncu zlata spravíte podobný nákup ako pred sto rokmi, čo sa o peniazoch povedať nedá. Aj preto sa počet ľudí, ktorí chcú do zlata investovať napriek jeho stúpajúcej cene, z mesiaca na mesiac zvyšuje.

Šperky momentálne nejdú veľmi na odbyt. Cena... Foto: Andrej Barát
zlato, zlatá horúčka Šperky momentálne nejdú veľmi na odbyt. Cena zlata je privysoká.

„Ľudia sa o zlato zaujímajú najmä z troch dôvodov. Prví ho berú ako ochranu pred infláciou. Ďalší si chcú vytvoriť rezervu do budúcnosti. Tretia skupina, kde patria najmä mladší ľudia, si takto šetria na dôchodok. Keďže populácia stále starne, jednoducho prestávajú veriť v to, že štát bude schopný sa o nich na staré kolená postarať. Tak to berú do vlastných rúk,“ hovorí Fogaš.

Nedôvera v štátne i súkromné inštitúcie je zrejmá, aj keď hovorí o tom, ako si ľudia svoju zlatú rezervu uskladňujú. „Niektorým vyhovuje uloženie v trezoroch bánk na Slovensku, iní si však svoje zlato prídu osobne vyzdvihnúť. Vravia nám, že nikomu neveria a že si to zlato zakopú doma na záhrade. A ja mnohým verím, že to naozaj spravia,“ pokračuje finančný riaditeľ Gold Investu.

Nedôvera vo finančné trhy sa prejavuje aj inak. Kým niektorí sa uspokoja aj s pravidelným gramovým prírastkom, iní menia hotovosť na zlato vo veľkom. Týždenník Respekt napríklad minulý týždeň písal o podnikateľovi z Brna, ktorý mení hotovosť, podiely vo firmách a akcie na zlato. „Mojím cieľom nie je na zlate zbohatnúť, ale skôr pripraviť sa na najhoršie. Finančný trh sa raz zrúti a toto je moja poistka,“ povedal českým novinárom.

Podľa Fogaša u nás ženú nákup v posledných mesiacoch vpred najmä médiá. O stúpajúcej cene drahého kovu sa píše a vysiela po celom svete. „Ten nárast by tu bol aj tak, ale asi nie až taký výrazný. Ľudia na Slovensku sa obchodovať so zlatom však stále len učia. Nakupujú, keď cena stúpa, a keď klesá, čo je výhodná doba na nákup, tak sú zdržanlivejší,“ uzatvára.

Aj na kov sa vie nalepiť človečina

Zdržanliví sú niekedy aj pri predaji. Zlato nedrží len finančnú hodnotu, ale často aj emocionálnu. Cenný kov si rodiny uchovávali niekedy aj dlhé generácie. Výklady záložní sú niekedy mozaikou storočia či storočí… Šperky, ktoré zdobili nevesty na čiernobielych, potom farebných a napokon digitálnych fotografiách. Prstene, ktoré prežili svetové vojny. Pamätné medaily, ktoré pamätajú viac ako najstarší ľudia planéty.

Podľa predajcov zo záložní sa preto ľudia niekedy stiahnu aj v poslednej chvíli. Ako Branislav. Zo záložne nevychádza s bankovkami, ale so starým rodinným prsteňom. „Priznávam, asi som čakal trochu viac. Moje problémy by to nevyriešilo a asi sa vo mne aj niečo ozvalo. Predsa len, keď v rodine vydržal tak dlho, možno ho treba naozaj odložiť, až keby bolo naozaj najhoršie,“ hovorí a stráca sa na pekelne horúcom sídlisku.

**
Zlato v najbližších rokoch ešte získa na hodnote Foto: Pavol Funtál
Ronald Ižip Zlato v najbližších rokoch ešte získa na hodnote

Zlato v najbližších rokoch ešte získa na hodnote**

Prudký nárast hodnoty zlata v čase recesie nie je nič nové. V tridsiatych rokoch, počas veľkej hospodárskej krízy, v Spojených štátoch investori preferovali zlato až do takej miery, že ho musel americký prezident Roosevelt znárodniť. O súčasnom náraste a cene zlata hovorí finančný analytik Ronald Ižip z TRIM Broker.

Kedy sa začal súčasný prudký rast ceny zlata?
Zhruba pred piatimi rokmi a súvisí so začiatkom súčasnej ekonomickej krízy. Za toto obdobie získalo zlato neuveriteľný výnos – viac ako 40-percentný zisk ročne. Len ťažko nájdeme investíciu, ktorá sa tomu vyrovná.

Prečo finančná kríza zhodnotila zlato?
Pretože súvisí s nedôverou. Ukázalo sa, že mnoho finančných inštitúcií drží aktíva, ktoré sú veľmi rizikové a ich hodnota je otázna. Navyše akýkoľvek cenný papier predstavuje riziko, že nebude splatený. Existuje iba jedno jediné aktívum, ktoré toto riziko nenesie; je ním zlato. Investori tak dlhodobo nakupujú zlato ako najbezpečnejšie aktívum.

Prečo práve zlato? Prečo si dokáže držať hodnotu viac ako iné dráhe kovy či kamene?
Zlato nie je iba o udržaní si hodnoty. Zlato počas celej histórie ľudstva bolo platidlom. Má vlastnosti, ktoré nemá žiadna iná komodita. Nesie veľkú hodnotu, čo sa napríklad nedá povedať o striebre. Je deliteľné a ľahko rozpoznateľné, čo sa nedá povedať o drahých kameňoch. Okrem toho sa takmer nespotrebúva. To mu dáva jedinečné vlastnosti, ktoré ho tisíce rokov robia všeobecne akceptovaným platidlom.

Existuje podľa analytikov nejaký strop, kam až sa cena zlata môže vyšplhať? Alebo je riziko, že už v súčasnosti je nadhodnotená?
Vzhľadom na to, že si vlády môžu tlačiť neobmedzené množstvo peňazí, neexistuje strop, kam až môže cena vyrásť. Aj keď si myslím, že zlato získa v najbližších rokoch niekoľkonásobne na hodnote, jeho cesta hore určite nebude priama. Na tejto ceste môžeme očakávať veľké rasty a veľké pády. V súčasnosti cena zlata vyrástla príliš rýchlo za príliš krátke obdobie. To naznačuje, že sa na ňom nachádza minibublina a úvahy o väčšom poklese ceny rozhodne nie sú scestné.

Dá sa vysloviť odporúčanie – kupovať či predávať zlato v súčasnosti?
Podľa mňa by mal každý investor držať vo svojom portfóliu zlato. Tí, ktorí zlato vlastnia, sú chránení v prípade takmer akejkoľvek negatívnej udalosti. Zlaté pravidlo investovania však tvrdí, že treba nakupovať to, čo je lacné. A to zlato momentálne nie je. Preto by mal dlhodobejší investor s väčšími nákupmi počkať. V horizonte najbližších šesť až dvanásť mesiacov sa môže stať zlato opäť relatívne lacné.

8 debata chyba