Ide napríklad o prípad Milana Niča, zástupcu riaditeľa štátneho tajomníka rezortu diplomacie Milana Ježovicu. Nič bol len donedávna vo vedúcej funkcii v Nadácii Pontis, ktorá v tomto roku získala v rámci rozvojovej pomoci takmer desatinu z celkového balíka vyše 5,5 milióna eur. S dotáciou takmer 540-tisíc eur sa nadácia stala najúspešnejším žiadateľom o príspevok.
Oproti minulému roku sa príspevok pre Pontis zvýšil päťnásobne. Vlani schválilo ministerstvo Pontisu na oficiálnu rozvojovú pomoc SlovakAid len jeden z celkových troch predložených projektov vo výške 102-tisíc eur, po príchode Niča do rezortu to teraz bolo už sedem projektov vo výške 540-tisíc eur.
Spojitosť medzi Ničovým pôsobením na ministerstve a vysokými grantmi rezort diplomacie odmieta. Tvrdí, že Pontis predkladá už dlhodobo jeden z najkvalitnejších projektov. „Ministerstvo postupuje podľa zákona o poskytovaní dotácií, ktorý stanovuje, že jednotlivé žiadosti musia byť bez identifikácie žiadateľa,“ odkázala riaditeľka tlačového odboru Petra Greksová.
Na otázku, či sa Nič podieľal na schvaľovaní projektov, reagovalo tlačové oddelenie vyhýbavo, on samotný ovplyvňovanie schvaľovacieho procesu popiera. „Nebol som členom Projektovej komisie. S Nadáciou Pontis od júla 2010 nespolupracujem, ani som sa odvtedy neangažoval za žiaden z jej projektov v rámci grantových kôl SlovakAid,“ odkázal.
Nič pôsobil ako programový a rozvojový riaditeľ nadácie v rokoch 2002 až 2006 a neskôr tiež od roku 2009 do júla 2010, teda do nástupu do kancelárie Ježovicu. Medzitým pracoval v tíme vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Miroslava Lajčáka.
Vedenie nadácie podozrenia z prihrávania vysokých dotácií odmieta. Tvrdí, že malo rovnaké podmienky ako všetci ostatní žiadatelia o granty, keďže podľa poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní musia byť žiadosti anonymné. „Žiadna z organizácií nedisponuje informáciami, kto sa nachádza v hodnotiacej komisii. Zloženie komisie nám nie je známe ani teraz, aj preto sa s touto otázkou treba obrátiť na ministerstvo zahraničných vecí alebo Slovenskú agentúru pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu,“ uviedla PR manažérka nadácie Petra Nagyová.
Foto: Ľuboš Pilc
Pontis však spokojnosť so súčasným vedením rezortu diplomacie netají. Pri hodnotení slovenskej zahraničnej politiky pri príležitosti Dňa ľudských práv v decembri vyhlásila, že s krokmi Dzurindu sa stotožňuje. „Minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda už pri svojom nástupe do funkcie vyhlásil že ekonomické záujmy nesmú ísť proti základným princípom, hodnotám. Vítame tento posun vlády a oceňujeme prvé kroky, ktoré naznačujú, že nezostane len pri slovách vo vládnom programe,“ uviedol vtedy PR manažér nadácie Vladimír Vladár.
I keď Pontis patrí podľa Martina Bútoru z Inštitútu pre verejné otázky k dlhodobo najúspešnejším, zarážajúce sú vraj niektoré ciele plánovaných projektov. „Kým v Bielorusku a Macedónsku sa nadácia angažovala aj v minulosti, prekvapuje ma projekt v Egypte, ktorý považujem za dosť odvážny, i keď potrebný,“ reagoval Bútora, ktorý sa na mimovládne organizácie špecializuje. Ako však dodáva, zdokladovať využitie pridelených peňazí môže byť náročné, a to najmä v prípade najväčšieho grantu na projekt v Keni v hodnote 152-tisíc eur. „V podobných autokratických režimoch totiž rôzne potvrdenia nemajú veľkú tradíciu,“ dodal.
Situáciu päťnásobného nárastu dotácií pre Pontis pokladá za neobvyklú aj Peter Kunder z Aliancie Fair-play. „Je to podobná otázka, ako keď straník dostane štátnu zákazku a určite si to zaslúži bližšiu pozornosť. Dôležité je, aby zodpovední ľudia dokázali transparentnosť a otvorenosťou rozptýlili akékoľvek podozrenia,“ hovorí.
| Dotácie ministerstva zahraničia pre Pontis | ||
| Rok | schválené projekty | celková výška dotácií |
| 2011 | 7 schválených projektov zo 7 žiadostí | 539 512 eur |
| 2010 | 1 schválený projekt z 3 žiadostí | 102 471 eur |
| 2009 | 3 schválené projekty zo 4 žiadostí | 284 172 eur |
| 2008 | 3 schválené projekty z 3 žiadostí | 222 137 eur |
| 2007 | 2 schválené projekty z 3 žiadostí | 86 747 eur |
Problémom podľa viacerých odborníkov zostáva aj kontrola samotnej činnosti mimovládnych organizácií. Tie totiž v niektorých prípadoch nevedia hodnoverne vydokladovať, ako pridelené peniaze využili a podľa zákona navyše nepodliehajú takým prísnym kritériám ako štátne inštitúcie. „Pokiaľ dotácie nepresahujú polovicu celkovej sumy projektu a v jej vedení nie sú zástupcovia štátu, nemusia napríklad ani verejne obstarávať,“ upozorňuje odborník na verejné obstarávanie Jiří Vlach, ktorý spolupracuje s Transparency International.
Nadácia Pontis patrí k najväčším mimovládnym organizáciám. Okrem rozvojovej a transformačnej spolupráce sa venuje aj firemnej filantropii. V minulom roku získala len na dvoch percentách odvádzaných z daní 945-tisíc eur.