Vládne strany chcú do parlamentu predložiť poslanecký návrh, ktorý má podľa šéfa KDH Jána Figeľa vychádzať zo štandardných medzinárodne akceptovaných princípov. V praxi to znamená, že aby občan nestratil slovenské občianstvo, musí mať k druhému štátu prirodzené väzby, ktorými môžu byť napríklad rodina či evidovaný pobyt.
Most – Híd však odmieta podporiť návrh, v ktorom sa budú určité podmienky viazať na stratu občianstva. „Myslíme si, že náš postoj je jednoznačný od začiatku, Most – Híd nikdy nezahlasuje za taký zákon, ktorým by občan SR stratil občianstvo proti svojej vôli,“ povedal šéf poslaneckého klubu Mostu László Solymos.
V minulosti sa tri vládne strany SDKÚ, Most a SaS pokúšali problém dvojakého občianstva vyriešiť ustanovením, že Slovensko neuznáva účinky udelenia štátneho občianstva cudzieho štátu štátnym občanom SR, pokiaľ toto štátne občianstvo bolo udelené v rozpore s medzinárodným právom a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva.
Takýto model riešenia prekážal opozícii, ale aj Obyčajným ľuďom a časti KDH. Presadzovali prísnejšie riešenie, aby sa druhé občianstvo okrem rodinných väzieb podmienilo aj určitou dobou spojenou s prácou, štúdiom či podnikaním v druhom štáte.
„Prehľadnejšie a najpraktickejšie je, keď je to viazané na pobyt v čase, keď sa žiada o druhé občianstvo, ale nebránim sa ani inej úprave,“ povedal šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka z KDH. Podobu pripravovanej poslaneckej novely však ešte nepozná.
Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič hovorí, že keď v návrhu nebudú reálne väzby na druhý štát a budú chcieť schváliť niečo „proorbánovské“ ako minule, určite s tým súhlasiť nebude.
Most už naznačil, že ak nebude návrh vyhovovať jeho základnej požiadavke, aby občania nečelili hrozbe straty slovenského občianstva, obráti sa na Ústavný súd. Predseda klubu Mostu Solymos verí, že získajú v koaličných radoch potrebných 30 podpisov poslancov.
Ústavný súd bude posudzovať súčasný právny stav, podľa ktorého môže občan SR prísť o slovenské občianstvo, ak po 17. júli 2010 požiadal o občianstvo inej krajiny. Bývalá Ficova vláda tak reagovala na maďarský zákon, ktorý umožnil ľuďom uchádzať sa o občianstvo aj bez podmienky, aby žili v Maďarsku.
Solymos verí, že s podaním môžu uspieť, lebo slovenská ústava zaručuje občanom, že o štátne občianstvo nemôžu prísť proti svojej vôli.
Ústavný právnik Eduard Bárány hovorí, že hoci nepozná obsah podnetu, zrejme sa bude posudzovať otázka, či to, že niekto požiadal o cudzie štátne občianstvo v situácii, keď vedel, že tým stráca slovenské, sa dá považovať za prejav vôle smerujúci k strate slovenského štátneho občianstva. Prípadné rozhodnutie Ústavného súdu považuje za otvorenú otázku, ale pripomenul, že medzinárodné právo sa vo všeobecnosti bráni dvojakému občianstvu.
Koalícia problém s občianstvom nevie vyriešiť od nástupu k moci, hoci sľubovala, že zamedzí účinkom zákona o dvojakom občianstve na občanov SR. Tento týždeň protestovali proti zákonu stovky ľudí v Komárne. Požadovali, aby na Slovensku bolo opäť možné uplatňovať princíp dvojakého občianstva. Za zmenu zákona existuje aj petícia, ktorú už podpísalo niekoľko tisíc ľudí.
Podľa politológa Michala Horského by prijatie novely zákona oneskorene vyriešilo patovú situáciu zákona o dvojakom občianstve.