Dvaja poslanci KDH vraj zvažujú odchod z klubu. Ste medzi nimi?
Toto nie je otázka dňa. V médiách sa to síce objavilo, ale teraz sú otázkou skôr konkrétne zákony. Ja nezvažujem, som dosť konzervatívny človek.
Predpoludním ste však pre agentúru povedali, že nevylučujete odchod z klubu, pretože nie ste spokojný s tým, ako koalícia funguje.
Samozrejme, že možnosti sú otvorené, nevieme, čo sa stane zajtra. Pred koalíciou sú tri vážne problémy, kde nemáme jednotný názor. Veľmi dôležitá vec z hľadiska medzinárodných vzťahov Slovenska a vôbec ekonomického fungovania, kde sa Slovensko ukotví, je otázka eurovalu. Druhou je otázka rozpočtu na budúci a ďalšie roky, kde aj ministerstvo financií hovorí o veľmi nízkych príjmoch, keď nie je možné financovať ani základné funkcie štátu. Musíme si povedať, čo s tým chceme urobiť, a tam tiež nemáme spoločný názor. Tretia je daňovo-odvodová reforma.
Európska komisia opäť vyzvala na urýchlenú ratifikáciu eurovalu, koalícia sa však neponáhľa. Je správne rozhodnutie odkladať?
Euroval je plne v rukách premiérky a vlády. No stále tvrdím, že akékoľvek odkladanie, akékoľvek pochybnosti o našom prístupe k eurovalu a euru nahrávajú len špekulantom a zhoršujú výhľad spoločnej meny.
Ako ďalší problém koalície uvádzate neschopnosť dohodnúť sa na rozpočte, kde škrtať a ako naplniť príjmy.
Aj štátny tajomník ministerstva financií Tvaroška priznáva, že Slovensko kleslo príjmami na takú nízku úroveň, že je ohrozené základné fungovanie štátu. To je kardinálna otázka – ako chceme fungovať ako spoločnosť, ako republika. Znamená to, že sa máme nielen vážne zamyslieť, ale aj vypracovať a prijať nejakú daňovú, príjmovú reformu, ktorá zvýši príjmy a postaví ich na nejakú udržateľnú úroveň. Obrovským problémom je napríklad slabý výber DPH. Druhá vec je robiť všetko pre zvyšovanie zamestnanosti a tretia zamyslieť sa nad daňami, napríklad či nezvýšiť dane z nehnuteľností.
Výhrady máte aj k superhrubej mzde, mienite ju zablokovať už v prvom čítaní?
Samozrejme. Som proti takémuto experimentu a budem nabádať všetkých, ktorí jednoducho nechcú, aby sme na Slovensku robili takéto pokusy, aby boli proti.
Aký je váš hlavný argument proti superhrubej mzde?
Argumentov je strašne veľa. Veľmi veľa ľudí na ňu doplatí, staneme sa absolútne nekompatibilní. Doplatia na ňu aj firmy, tým, že budú musieť zaplatiť za softvér a za preškolenie účtovníkov, zaplatí za ňu štát, pričom neprináša fiškálne nič, iba stratu. Nikomu výrazne nezvyšuje príjem, nezvyšuje šancu zlepšiť zamestnanosť na Slovensku. Takýchto vecí je strašne veľa.
Súčasťou daňovo-odvodovej reformy je aj zmena valorizácie dôchodkov podobným systémom, aký KDH v minulosti odmietlo. Aký postoj máte teraz?
Je to najmä otázka pre sociálny výbor parlamentu, ale budeme o tom ešte rokovať. Ja by som bol radšej za komplexnú reformu na základe širokej politickej zhody, lebo narábame s peniazmi súčasných a budúcich dôchodcov. Zdá sa mi, že niektoré otázky nie sú zodpovedané – aká je úloha súkromného sporenia na dôchodok, aká má byť miera zásluhovosti a solidarity, ako vlastne má vyzerať celý ten systém, aby sme čo najmenej poškodili súčasných dôchodcov. Každý rok sú tu nejaké zmeny. Myslím, že by si mali sadnúť všetky politické strany a dohodnúť sa, aký chceme mať dôchodkový systém.
Predseda finančného výboru z SaS Jozef Kollár kritizuje vaše odmietanie reformy a hovorí, že nevie, kde ste boli, keď sa o nej diskutuje od februára.
Ja neviem, kde bol pán Kollár, pretože ja tieto názory prezentujem už aspoň dva roky, ak nie dlhšie. Ešte vo Svetovej banke sme sa týmito otázkami zaoberali, aj pred voľbami sme o tom otvorene hovorili.