Milióny navyše by tak podľa informácií Pravdy mohol štát získať napríklad na rušení vianočných dôchodkov, v zmenách pri prídavkoch na deti či príspevku pri narodení dieťaťa. Okrem toho zostávajú stále v hre aj vyššie spotrebné dane, dane na nehnuteľnosti či zmeny v dávkach v hmotnej núdzi. O konkrétnych opatreniach v stredu rokovali poslanci na Koaličnej rade.
Koalícii v ďalšom roku chýba 146 miliónov eur na dosiahnutie plánovaného 3,8-percentného deficitu pre spomaľovanie ekonomík na celom svete. Či však výpadok vykryjú práve cez zmeny v dávkach, je otázne. Napríklad zákon o dávkach v hmotnej núdzi dala už na prepracovanie ministrovi práce Jozefovi Mihálovi (SaS) premiérka Iveta Radičová (SDKÚ).
Zmeny by však okrem nej mohli zastaviť aj jednotlivé koaličné strany. „Hľadáme riešenie, aby bol rozpočet priechodný a zohľadňoval všetky sociálne nároky každej kategórie občanov. Zatiaľ však KDH neuvažuje o ceste sociálnych škrtov,“ konštatoval Pavol Hrušovský (KDH). Medzi zdroje príjmov, z ktorých si koalícia vyberá, je napríklad aj zefektívnenie fungovania štátnych podnikov či vyššie nájomné za pozemky Štátneho pozemkového fondu.
Okrem škrtov v dávkach však zrejme koalíciou neprejdú ani zmeny v daniach. Zvyšovanie spotrebných daní na víno či pivo nemá podporu Mostu, KDH ani SaS, rovnako je otvorené aj dvíhanie dane z nehnuteľností. Zavedenie dane na víno napríklad vlani odporučili aj ekonómovia z London Economics. Podľa Ivana Švejnu (Most) je však zvyšovanie daní len poslednou z možností. „Sme ochotní diskutovať o bankovej dani a dani z tabaku. Nepodporíme však vyššie dane na alkohol,“ potvrdil Švejna.
Rozpočet môžu naplniť aj drahšie cigarety, hoci pôvodne sa o vyššej spotrebnej dani uvažovalo až od roku 2013. „Politické rokovania o opatreniach a prioritách v súčasnosti prebiehajú. Pre ministerstvo financií zostáva základným cieľom dosiahnutie deficitu na úrovni 3,8 percenta výkonu ekonomiky,“ povedal Martin Jaroš, hovorca rezortu financií.
Ďalšie desiatky až stovky miliónov bude koalícia potrebovať aj na investičné projekty ministerstiev, čiže priority vlády. Zatiaľ ministerstvo Ivana Mikloša (SDKÚ) pridelilo viac len rezortu dopravy a školstva. Ani oni však nemajú peniaze isté. „Priority, ktoré boli medializované, nie sú výsledkom politických dohôd koalície. Je to názor, ktorý predstavilo ministerstvo financií pri otvorení diskusie, a tá sa len začína,“ komentoval poslanec Jozef Kollár (SaS).
Rozpočet môže nabúrať aj schvaľovanie odvodovo-daňovej reformy, ktorá je v ňom už zahrnutá. Po zmenách totiž ľudia na odvodoch zaplatia menej, viac však štátu pritečie na daniach. Menej tak dostane napríklad Sociálna poisťovňa, ktorú však z daní dofinancuje štát. Definitívne rozhodnutie o reforme má padnúť v októbri a ak by neprešla, musela by koalícia parametre rozpočtu nanovo prerábať.
Jej podpora je naďalej otázna a k zmene nedošlo ani po včerajšom stretnutí kresťanských demokratov s ministrom práce. „Myslím si, že diskusia bude pokračovať, zatiaľ nemáme konkrétny záver,“ doplnil Hrušovský. Spolu s časťou KDH môže reformu stopnúť aj OKS, ktorá zatiaľ rovnako odmietavý postoj nezmenila.