Čakať na operáciu 2 roky? Nič výnimočné

21.09.2011 20:00, aktualizované: 22.09.2011 12:09
nemocnica, pacienti, doktorka, lekárka, čakáreň
Ilustračné foto Autor:

Bez tabletiek na utíšenie bolesti nespraví Žilinčanka Anna ani krok. Napriek tomu na výmenu bedrového kĺbu, ktorá by dokázala výrazne zlepšiť jej zdravotný stav aj kvalitu života, čaká už dva roky.

Aj keď bola na čakaciu listinu svojej zdravotnej poisťovne zaradená ešte v roku 2009, doteraz operovaná nebola. Podľa legislatívy pritom nesmie pacient na plánovaný výkon čakať viac ako jeden rok. Prázdne čakacie zoznamy bola aj jedna z podmienok pri prijímaní zákona, ktorý poisťovniam opäť dovoľuje ponechávanie si zisku.

„V novembri 2009 absolvovala vyšetrenie, na základe ktorého jej zo zdravotnej poisťovne prišlo oznámenie, že je zaradená na operáciu. No operovaná ešte stále nebola,““ hovorí Annin manžel František. Svoje priezvisko si manželia zverejniť neželajú.

Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kde je Anna poistená, mala byť operácia už dávno vykonaná. „Keď sa bola manželka v máji tohto roku v poisťovni informovať, povedali jej, že podľa ich záznamov už mala byť operovaná vo februári. Na upozornenie, že nebola, jej pracovníčka povedala, že to si už musí naháňať v nemocnici,“ priblížil František.

Ako totiž štátna poisťovňa uviedla aj v stanovisku pre Pravdu, „čakacie listiny tvorí a vedie zdravotná poisťovňa na základe návrhov nahlásených od poskytovateľov. Poisťovňa teda vedie na čakacích listinách len tých poistencov, ktorých jej nahlási poskytovateľ“. Zároveň hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová dodala, že poisťovňa kontroluje dodržiavanie poradia na čakacej listine, ako aj dodržiavanie 365-dňovej lehoty. „Ak by sa takýto prípad ojedinele vyskytol, riešime ho individuálne v spolupráci so zdravotníckym zariadením v zmysle zákona a na spokojnosť pacienta,“ povedala.

V tomto prípade však zrejme spoločnú reč s nemocnicou nenašli. Podľa vyjadrenie Anninho ošetrujúceho lekára totiž dôvod, prečo sa operačný zákrok doteraz nevykonal, bol ten, že nemali od poisťovne dostatok peňazí. „My môžeme operovať len toľko, koľko dostaneme od zdravotnej poisťovne peňazí. Nesmieme prekročiť tento limit, lebo potom sme sankcionovaní. Skúste však ľuďom vysvetliť, že ak prečerpáte finančné prostriedky, nemocnica bude mať problém zabezpečiť svoj chod,“ povedal nemenovaný ortopéd.

Žilinčanka Anna nie je jediná, kto čaká na plánovanú operáciu dlhšie, ako ukladá zákon. Výmeny pravého bedrového kĺbu sa od augusta minulého roku nedočkala ani 49-ročná Eva. „Lekár ani poisťovňa mi doteraz nepovedali žiaden termín, kedy by sa mala operácia uskutočniť. Lekár ma akurát upozornil, že v čakacom zozname je 1 400 pacientov a čaká sa tak dva roky,“ povedala. Ako sama skonštatovala, aj keby jej nejaký termín operácie stanovili, ten nemusí byť vôbec záväzný. „Mám susedu, ktorá mala byť operovaná v auguste minulého roku a išla až tento rok v júni,“ vysvetlila Eva.

Podľa zákona by sa takéto prípady stávať nemali. „Zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaradenia poistenca do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti okrem prípadu, ak by náklady na zabezpečenie tejto plánovanej zdravotnej starostlivosti ohrozili úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlila hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Radoslava Miklášová. Ako dodala, úrad v tomto období práve v súvislosti s vedením čakacích zoznamov vykonáva dohľad vo všetkých troch zdravotných poisťovniach na trhu. Zamedziť nezákonnému predlžovaniu čakacej lehoty na operačný zákrok by však mohli aj samotní pacienti, keby svoje negatívne skúsenosti nahlasovali na Úrad pre dohľad.

Pre takéto prípady od augusta musia poisťovne podľa novely zákona o zdravotných poisťovniach vytvárať takzvané technické rezervy na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti, inak si nebudú môcť ponechávať zisk.

Kto môže za dlhé čakacie lehoty?

Dlhé čakacie lehoty či sústavné prekladanie termínu operácie nie je v našich zdravotníckych zariadeniach nič nezvyčajné. Nemocnice a zdravotné poisťovne sa však nevedia dohodnúť, kto za to môže. Kým poisťovne tvrdia, že operácie si organizujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, tí sa bránia, že z dostupných prostriedkov sa to robí len ťažko.

„Zákon jasne hovorí o tom, že zdravotná poisťovňa manažuje liečbu pacienta. Poisťovňa nakupuje v jeho prospech služby a výkony, platí za starostlivosť o neho,“ povedal viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.
Pacienti sa tak neraz ocitajú medzi dvoma mlynskými kameňmi a na operáciu si v niektorých prípadoch musia počkať aj viac ako rok. Štátna poisťovňa však do budúcnosti sľubuje skrátenie čakacích lehôt, na ktoré v rámci svojich nových rozvojových projektov vyčlenila 10 miliónov eur.

Kratšie by mali ľudia čakať na operáciu bedrového kĺbu, na výkony súvisiace s liečbou srdcovo-cievnych ochorení či na preventívne mamografické vyšetrenia. Podľa poisťovne sa vďaka programom podarí zvýšiť počet napríklad operácií bedrového a kolenného kĺbu približne o 2 500, čo predstavuje medziročný nárast o vyše 40 percent.

Skrátením čakacej lehoty maximálne na 15 dní by sa mal zvýšiť aj počet žien vyšetrených mamografom. Kým v súčasnosti ročne absolvuje toto preventívne vyšetrenie 120-tisíc poisteniek štátnej poisťovne, vďaka projektu by ich malo byť o 30-tisíc viac.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku