Eurozóna založená iba na existencii centrálnej banky a politickej vôli mať spoločnú menu je podľa premiérky Ivety Radičovej mŕtva a predkrízový status quo sa už nevráti. Povedala to na prednáške pred pedagógmi a študentmi na New York University/New School of Social Research. „Eurozóna nemala politickú inštitúciu s legitimitou a právomocami, ktorá by bola schopná zachytiť dynamiku krízy, ponúknuť a okamžite implementovať riešenie,“ zdôraznila.
Vecným riešením chýbajúceho fiškálneho piliera v Európskej menovej únii sa stala kombinácia prísnejších rozpočtových pravidiel a vytvorenia záchranného fondu, ktorého úlohou je realizovať krízový manažment a poskytovať likviditu členským krajinám v prípade ohrozenia stability eurozóny. Improvizácia pri hľadaní protikrízových nástrojov sa nezaobišla podľa Radičovej bez chýb, z ktorých mnohé majú a môžu mať vážne politické a ekonomické dôsledky pre jednotlivé členské krajiny, ale aj eurozónu ako celok.
Každú technickú zmenu krízových inštrumentov eurozóny musia v národných parlamentoch ratifikovať poslanci niekoľkých desiatok politických strán. „Je to politická nočná mora, ktorá vystavila demokratické inštitúcie v členských krajinách extrémnemu tlaku,“ povedala premiérka Iveta Radičová.
Každý premiér robí v Bruseli domácu politiku, preto si hľadanie nevyhnutnej dohody vyžaduje veľmi delikátny cit pre mieru, ktorý občas absentuje. Do programu summitov sa pravidelne miešajú politické agendy, ktoré majú podľa predsedníčky vlády k akútnemu riešeniu dlhovej krízy v eurozóne len vágny alebo nulový vzťah. „Druhým extrémom je tlak na ešte užšiu fiškálnu úniu a spoločnú vládu v situácii, keď majú národné parlamenty problém ratifikovať aspoň efektívne fungovanie záchranného fondu,“ povedala premiérka Iveta Radičová.
Príliš široký záber a nastoľovanie nových a nových tém permanentne spochybňujú predchádzajúce ťažko dosiahnuté dohody, o ktorých efektívnosti sa snažíme presvedčiť nepokojné finančné trhy aj domáce publikum. Navyše, tým, že kľúčové rozhodnutia sa čoraz viac tvoria na summitoch, otvára sa priestor, že o budúcnosti eurozóny budú rozhodovať veľké krajiny na základe vlastných záujmov.
Preto je podľa premiérky Ivety Radičovej dôležité, aby Slovensko presadzovalo svoje priority, akými sú prísnejšie rozpočtové pravidlá alebo riadený bankrot. Ale zároveň je potrené akceptovať, že riešenie problémov spoločnej meny si v istej miere vyžaduje aj spoločné protikrízové nástroje, akým je napríklad euroval. „Formovanie "novej” eurozóny je príležitosť, ktorú by Slovensko malo využiť. Musíme si dávať však pozor, aby odpoveďou na presadzovanie technických riešení dlhovej krízy nebola eskalácia nacionalizmu a populizmu,“ dodala premiérka Iveta Radičová.
Agentúre SITA poskytol informácie Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.