Brusel je už zo Slovenska nervózny

, 23.09.2011 12:00
Iveta Radičová
Informácie z prvej ruky žiadal od premiérky predseda Európskej rady. Tá mu žiadne stanovisko dať nevie. Autor:

Brusel už stráca trpezlivosť s neschopnosťou slovenskej vlády dohodnúť sa na eurovale. Informácie z prvej ruky už chce aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý požiadal o stretnutie premiérku Ivetu Radičovú počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

„Bol to krátky 15-minútový rozhovor, chcel informáciu, ako to u nás vyzerá,“ povedal hovorca premiérky Rado Baťo. Radičová Van Rompuya informovala, že koaličná SaS euroval odmieta a najsilnejšia opozičná strana Smer ho podporuje len ústne, ale v parlamente nechce zaň hlasovať. Pre Radičovú je prioritou stabilita vládnej koalície, pretože je to jediný spôsob, ako môže Slovensko presadiť reformy a schváliť štátny rozpočet na budúci rok.

Politológ Michal Horský hovorí, že pre Brusel je Slovensko vážnym problémom a „horúca kaša, ktorú varí vládna koalícia, sa prelieva aj do zahraničia“. Rozhovor prezidenta EÚ Hermana Van Rompuy s premiérkou nemohol byť podľa Horského motivovaný ničím iným iba vážnou obavou z toho, že Slovensko je zrejme krajinou, ktorá celkom vážne ohrozuje jednotu eurozóny a že vláde sa celý proces vymyká z rúk.

Bruselskí analytici stretnutie Van Rompuya s Radičovou vnímajú ako snahu predísť komplikáciám v prípade negatívneho stanoviska Slovenska. „Je to skôr ľahký tlak, neočakávam nejakú brutálnu silu. Ide skôr o to, aby si jedna krajina uvedomila solidaritu s ostatnými. Tak ako ju Slovensko napríklad žiadalo od ostatných počas plynovej krízy v roku 2009. A tiež to, aby Bratislava pochopila, že čokoľvek urobí alebo neurobí, bude mať dosah i na iných,“ uviedol pre Pravdu Piotr Maciej Kaczyński z Centra pre európske politické štúdie v Bruseli.

Janis Emmanoulidis z Centra pre európsku politiku v Bruseli Pravde povedal, že slovenské postoje vníma nielen Brusel, ale aj členské štáty. „Možno o tom nevedia všetko, lebo je to aj záležitosť slovenskej vnútornej politiky, ale sledujú to, lebo potrebujeme ratifikáciu vo všetkých krajinách EÚ,“ poznamenal analytik. Ak k tomu podľa neho nedôjde, eurozóna bude mať ešte viac problémov ako teraz. „Už teraz vidíme, že tu existuje tlak, aby Slovensko súhlasilo s posilneným finančným mechanizmom. Neexistuje spôsob, ako potrestať krajinu, keď to Bratislava neurobí, ale ďalší chaos budeme musieť riešiť zase všetci,“ dodal Janis Emmanoulidis.

Aj predstavitelia vládnej koalície si uvedomujú, že neschválenie eurovalu môže mať vážne dôsledky pre Slovensko. „Nechceme, aby naši najvyšší predstavitelia stratili dôveryhodnosť v očiach svojich partnerov,“ hovorí šéf eurointegračného výboru parlamentu Ivan Štefanec z SDKÚ.

Exminister zahraničných vecí Ján Kubiš predpokladá, že Slovensku by sa pripísala nielen vina za neschválenie eurovalu, ale aj za ďalšie problémy, ktoré teraz existujú v rámci eurozóny. „Boli by sme určitým obetným baránkom, mnohí by nám to takto aspoň pripisovali. Mali by sme na desiatku rokov zlikvidovanú reputáciu. Okamžite by sa to odrazilo na možnosti investícií a na presadzovaní našich záujmov.“ Podľa Kubiša Slovensko by si ťažko hľadalo spojencov, pretože by ho vnímali ako nezodpovedného partnera.

Radovan Geist z portálu EurActiv.sk tvrdí, že to, čo si predstavitelia súčasnej koalície zažili pri odmietnutí pôžičky Grécku, by bol iba slabý odvar v porovnaní s tým, čo by ich čakalo. „Dostali by sa do politickej karantény. Čokoľvek by chceli vyrokovať, bolo by oveľa ťažšie,“ mieni Geist. Podľa neho by sa pravdepodobne pri navrhovaní ďalších nových nástrojov eurozóny nepočítalo so Slovenskom za súčasného zloženia vlády. „Vláda by ukázala, že nie je schopná garantovať niečo, s čím súhlasila,“ podotkol Geist.

Odmietnutím rozšíreného eurovalu s posilnenými právomocami by Slovensko spôsobilo eurozóne problémy. Ivan Štefanec si myslí, že celý schvaľovací proces by sa zrejme začal od začiatku a všetky národné parlamenty, ktoré už rozšírený euroval schválili, by sa museli k nemu vrátiť.

Podobný postoj prezentoval aj Geist. „Muselo by sa začať riešiť, či to nechajú tak a budú sa ďalej snažiť fungovať s eurovalom, ktorý je, čo nepredpokladám, alebo budú hľadať spôsob, ako Slovensko z eurovalu ako keby vylúčiť, prípadne budú hľadať spôsob, ako vytvoriť niečo dodatočné,“ domnieva sa Geist.

Prelomiť odmietavý postoj SaS k eurovalu bude pre politických partnerov zložité. Koalícii sa nepodarilo obmäkčiť liberálov návrhom, aby euroval podporili s tým, že pri rozhodovaní o každej ďalšej platbe z eurovalu by mali všetky koaličné strany právo veta. „Je to veľmi veľkorysý návrh. Stále táto ponuka platí,“ odkázal Ivan Štefanec SaS.

Sulík naťahuje čas

Až do 22. októbra dal predseda Národnej rady Richard Sulík parlamentným výborom čas na prerokovanie návrhu na vyslovenie súhlasu s navýšením eurovalu a zvýšením jeho kompetencií. Sulík rozhodol, že výbory majú na prerokovanie 30 dní, musia to teda stihnúť do 22. októbra. Minister financií Ivan Mikloš pritom svojim kolegom na neformálnom stretnutí ministrov financií EÚ v Poľsku tento mesiac povedal, že materiál by mal byť v slovenskom parlamente prerokovaný už 11. októbra. Podľa Sulíkovej osobnej tajomníčky Tatiany Tóthovej 30-dňová lehota na prerokovanie vo výboroch vyplýva z rokovacieho poriadku. „Nie je tam žiadny iný zámer,“ tvrdí. //(sita)
//

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku